Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.

Ingrid Timková

Veľká vlna odporu sa v Levoči strhla voči tamojšej Biofarme Tatra Agrolev, ktorá vraj denne niekoľkokrát rozlieva na polia látku, ktorá je zmesou hnojiva a hnojovice. Obyvatelia mesta vo veľkom prispievajú do skupiny na sociálnej sieti s názvom Za čistý vzduch v Levoči a tvrdia, že denne z hospodárskeho dvora vyjde aj desať cisterien s údajným biohnojivom, ktoré následne aplikujú do pôdy. A práve z tohto vzniká spomínaný zápach. Podľa nich firma obchádza proces, kedy je do výrobku potrebné pridať prímes, aby sa látka zmenila na biohnojivo z dôvodu úspory finančných prostriedkov.&nbsp;

Ľudia spisujú petíciu, chystajú protest. A nemienia ustúpiť a ani sa dať zastrašiť. Vravia, že je porušované ich základné ľudské právo na priaznivé životné prostredie. “Silný obťažujúci zápach nad akceptovateľnú a tolerovateľnú mieru znepríjemňuje a obťažuje bežný život obyvateľov sprevádzaný zdravotnými ťažkosťami, čo potvrdila anketa, ktorej sa zúčastnilo viac než 1000 ľudí,” vravia členky petičného výboru Eva Otrubčáková (25) a Ivana Kellnerová (34). Obe sa pustili do boja po tom, ako samé začali mať zdravotné problémy. “Začalo ma štípať v nose a pridružili sa respiračné ochorenia,” vraví Eva, ktorá má bakalársky titul z verejného zdravotníctva. Ivanu zas trápia zdravotné ťažkosti jej dvoch malých detí: “Teraz ich trápia kožné ochorenia, podráždená sliznica očí a nosa, alergiu lekári vylúčili, aj infekčné choroby.”

Prekvapuje ich, že zakaždým je smrad iný. Raz cítim čpavok, inokedy síru, chlór. Cisterny vyvážajúce látku na polia si fotia. Vravia, že P. Kováč hnojí pôdu, na ktorej nič nepestuje a argumentuje tým, že zvyšuje bonitu pôdy. Hospodári na pozemkoch, ktoré má v dlhodobom prenájme. “Chceme vyvinúť tlak na tých, ktorí stoja za majiteľom firmy Petrom Kováčom na rôznych ministerstvách a úradoch. Mnohí ľudia si myslia, že je nedotknuteľný,” vravia. Sú zhrození z toho, že mesto, ktoré je zapísané do zoznamov Unesco, si takto vyháňa turistov. “Keď vystúpia z autobusu pozerajú na seba, kam to prišli,” vraví Ivana.&nbsp;

Petičiari požadujú sprístupnenie informácií a listinných dokladov preukazujúcich zdravotnú nezávadnosť látok a produktov aplikovaných spoločnosťou ako údajné hnojivo. “Vzhľadom k tomu, že takéto informácie a doklady nemáme k dispozícii, vyjadrujeme pochybnosť o deklarovanej nezávadnosti látok a produktov aplikovaných do pôsby a obavu o našu bezpečnosť a zdravie,” napísali do potície, ktorou vyjadrujú svoju občiansku nespokojnosť. Chcú vidieť proces odoberania a vyhodnocovania vzoriek a proces spracovania a ako dochádza k tvorbe biomasového odpadu.

Zaujímavosťou je, že firma, ktorá predvlani štátu odviedla 13 eur na daniach z príjmu, biohnojivo nakupuje. No presne o akú látku aplikovanú do pôdy ide, obyvatelia mesta nevedia. “Hnojivo Natural Harmony je zaradné v zozname registrovaných certifikovaných výrobkov pod kategóriou “pôdna pomocná látka. Ide iba o štvavú kampaň primátora. Už asi dva týždne nie je žiaden zápach, lebo výrobok bol upravený,” bráni sa P. Kováč. Tvrdí, že takýto biomateriál je málokde dostupný v takom množstve, vyrába sa fermentáciou z čisto prrodných surovín za použitia glukózy, ktorá po skončení fermentácie za prístupu vzduchu po čase zapácha ako kapusta v neprikrytom sude. V rozhovore nám povedal, že intenzívne hnojenie je z dôvodu “udržania plusovej bilancie živín pôdy, aby sme ju nevybrakovali časom ale udržali v produkčnej kondícii.” Reči o tom, že polia neobhospodaruje odmietol.&nbsp;

Podľa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP) jeho pracovníci pri kontole nenašli tuhé zvyšky hnojovice a zistili, že firma má dostatočné skladovacie kapacity na uloženie hnojív. “Predmetný západ je sprievodným znakom všetkých hospodárskych hnojív a zákon ho nerieši, čo znamená, že kompetencia ochrany ovzdušia nespadá pod kontrolu štátneho dozoru nad hnojením, ktorým je ÚKSÚP,” napísal generálny riaditeľ ústavu Peter Rusňák.&nbsp;

Aj na základe vágneho prístupu štátnych orgánov požiadali obyvatelia mesta o pomoc a podporu mesto a primátora Miroslav Vilkovský. Ten vyvolal n stretnutie vlastníkov pôdy, ktoré biofarma obhospodaruje, uskutočniť sa má budúcu stredu. Plánuje navštíviť ministerstvo pôdohospodárstva, kontaktovať zodpovedné inštitúcie. No veľkým problémom je to, že na meranie zápachu neexistuje na Slovensku žiadna norma. “Inštitúcie, ktoré vzorky hnojiva odoberali, by sa už mali dopátrať k nejakým riešeniam. Inštitúcie to riešia dosť pomaly a nechcú nám povedať výsledky, keďže prebieha vyšetrovanie. S týmito výsledkami predsa nemôžeme byť spokojní,“ uviedla členka petičného výboru Dušana Lazarová. Aj preto na nedeľu chystajú protestné zhromaždenie v centre mesta pri historickej klientke hanby, ktorá je symbolom Levoče. &nbsp;Prípadom sa už zaoberá aj polícia.&nbsp;

Ako dopadla anketa, ktorú vyplnilo 1000 ľudí?&nbsp;

Výsledky ankety máme k dispozícii a z nej vyplýva, že na otázku, či ľudí obmedzuje zápach v každodenných aktivitách odpovedalo až 85-percent z nich kladne. Odpovede na výzvu, aby napísali, ako ich zápach obmedzuje, sú vskutku pozoruhodné. Mnohí napísali, že je zápach neznesiteľný, napína ich z toho na zvracanie, nemôžu vetrať, vyvesené prádlo páchne, ťažko sa im dýcha:

“Keď nemusím, tak ani nevychádzam z domu, pretože keď to zacítim, napína ma na zvracanie.”

“Hanbím sa pred turistami.”

“Obmedzuje ma vo vetraní miestností v dome, deti nemôžu tráviť voľný čas pobytom vonku, sušenie bielizne je nemožné. Platím mestu dane, aby som žila ako v meste, no realita tomu nenasvedčuje.”

“Chcela som si dať kávu na čerpacej stanici pri diaľničnom odpočívadle. Kávu som vyhodila a vlasy som si mysela ihneď po príchode domov umyť, auto mi smrdelo ešte na druhý deň. Pracuje v Levoči, je to neznesiteľné.”

“Bolí ma hlava zo zápachu.”&nbsp;

Na podobný prípad upozornil v roku 2013 jeden lekár zo západného Slovenska. Pri vykonávaní príkazu od zamestnávateľa na vyčistenie cisterny naplnenou tou istou látkou, akú rozlievajú v Levoči, totiž zomrel jeho pacient - mladý muž pri smrteľnom pracovnom úraze. Nadýchal sa látky, keď išiel vykonať príkaz a vyčistiť cisternu. Bol ženatý, manželka čakala bábätko, na krku mal hypotéku. Inšpektorát práce vyrubil firme pokutu, no Krajský súd v Trnave rozhodnutie zrušil a všetko pripísal na vrub nebohému mužovi za to, že vstúpil do cisterny napriek tomu, že bol vyškolený bezpečnostným technikom, že je to zakázané. Firma spomínanú látku už dnes nepoužíva.

Nedá sa tu dýchať, nedá sa tu žiť: Ľudia z historického mesta sú zúfalí. Kto a čo ich trápi?

Ingrid Timková

Autor článku

Ingrid Timková

Plus TV

TERAZ TAKTO: “Vo svete bude o plyn bitka a bude drahý,” hovorí ekonóm Lukáš Kovanda

Hitparáda TopTen s Martinou Schindlerovou: Novoročný špeciál

Eva pomáha jednorodičom: Niekedy majú iba 5 eur na deň a stoja pred prázdnou chladničkou

Nedá sa tu dýchať, nedá sa tu žiť: Ľudia z historického mesta sú zúfalí. Kto a čo ich trápi?

Ingrid Timková

Súvisiace články

FOTO: Ľudské ucho v záhybe šiat: Ktorý svetoznámy umelec k nám týmto láka turistov?

TAJOMSTVO rozstrieľaného dôchodcu v lese: Na Spiši vyčíňa šialenec?

Autor článku

Ingrid Timková

Plus TV

TERAZ TAKTO: “Vo svete bude o plyn bitka a bude drahý,” hovorí ekonóm Lukáš Kovanda

Hitparáda TopTen s Martinou Schindlerovou: Novoročný špeciál

Eva pomáha jednorodičom: Niekedy majú iba 5 eur na deň a stoja pred prázdnou chladničkou