Kto čakal, že exmanželia si konečne začnú užívať pokojný dôchodok, mýlil sa. Jablkom sváru sa stal dom, ktorý Ján zdedil po rodičoch. „Nasťahovali sme sa sem po svadbe v roku 1981. Bola som presvedčená, že on je majiteľ celej nehnuteľnosti,“hovorí žena ktorá tvrdí, že mala pri Jánovi veľmi ťažký život. „Mnoho rokov ma psychicky týral a bil, polámal mi nohy, ruky i rebrá,“ popisuje svoje útrapy. K vyhroteniu situácie ktorá skončila podaním trestného oznámenia došlo vlani 13. apríla. „Manžel napadol mňa aj syna a vyhrážal sa, že nás zabije, preto som volala policajtov, ktorí ho vykázali z domu na desať dní, spomenie nepríjemnú udalosť. Neskôr podala žalobu a súd v Spišskej Novej Vsi zakázal mužovi vstup na pozemok a do domu s popisným číslom 72.

Z ulice na štadión

Ján sa razom ocitol na ulici. Dedinčanom však nebol osud muža ľahostajný. Prihovárali sa u starostu, aby v rámci svojich právomoci Janovi pomohol. Stalo sa, obec mu poskytla provizórne bývanie v šatni na miestnom futbalovom štadióne. „Nikdy by som si nepomyslel čoho sa na staré kolená dožijem. Som tu sám a keby mi napríklad v noci prišlo zle, nedovolám sa pomoci,“ povedal Janko (67), ktorého trápia reči, ktoré o ňom šíri jeho bývalá žena. 

Vysvetlil, že v roku 2012 svoj zdedený dom prepísal na „nevlastnú“ dcéru Martinu.„Moja žena mala dievča ešte ako slobodná, neskôr som si ho osvojil. Po čase išla práve Martina na úrad, aby mi zrušili trvalý pobyt. Úradníkom sa niečo nepozdávalo a pri následnom preverovaní zistili, že nehnuteľnosť je na katastri vedená pod dvomi popisnými číslami 72 a 73 a nám patrí len tá s vyšším číslo. Tam v minulosti bývali moji rodičia, druhá časť domu, do ktorej sme sa po svadbe prechodne nasťahovali, patrí obci,“objasňuje Zimmermann zamotanú situáciu.

Podnájom v obecnom

„Nechcem bývať na štadióne, preto som oslovil úrad, aby mi prenajal obecnú časť domu v ktorej sa momentálne zdržiava exmanželka so synom Jánom (34),“dodáva Švedlárčan. Obec žiadosti Jána vyhovela a žene prikázala vypratať nehnuteľnosť do 5. júna 2017. „Napriek tomu, že odvtedy uplynul už viac než rok, Margita neplánuje odísť. Aj preto naši právnici podávajú žalobu na súd o vypratanie nehnuteľnosti,“ potvrdil starosta Švedlára Vladimír Končík (61).

Pani Margita o tom, že by sa mala vysťahovať nechce ani počuť. „Kam mám ísť? Nemám nikoho a nemám ani peniaze na kúpu bytu alebo domu,“ vraví.Následne si protirečí, že obecnú časť (č.72) chce odkúpiť, údajne jej na to prispeje najstaršia dcéra. Na otázku prečo niektorá z dcér – Martina (40) alebo Margita (37) neprichýlia matku s nevlastným bratom, len mykla plecom.

Miestni majú vo veci jasno

„Janko pod nátlakom prepísal dom na dcéru bývalej ženy. Odvtedy robili všetko preto, aby chlapa vyštvali z domu. Byť na Janovom mieste, pýtam si dar späť. Veď sa správajú k nemu horšie ako k psovi,“hnevá sa pani Jolana. „Janka sme nikdy nevideli opitého, zato Margitu každý deň. Fľašky mala poskrývané kde-kade po dome aj v záhrade. Pila ako dúha. A nie je pravda ani to, že by jej muž polámal nohy. Pošmykla sa a opitá spadla do potoka. Svedkovia, ktorí to videli, zavolali vtedy jej muža a on ju vytiahol z vody,“ hovorí Ondrej. Na Janovej strane je aj starosta obce. „Je to slušný a pracovitý človek, ktorý si vytrpel svoje,“ zdôrazňuje Vladimír Končík a prízvukuje, že obec trvá na vysťahovaní Margity z obecnej nehnuteľnosti a následne ju Janovi prenajme. „Veď matka so synom majú kam ísť, nech sa nasťahujú do časti (č.73), ktorá patrí jej dcére,“  hovorí nekompromisne prvý muž Švedlára.

Prečítajte si aj:

 

Kto má podľa vás v tomto spore pravdu? Napíšte nám do diskusie...