PRÍBEH dílera Petra, ktorý sedel aj v Rakúsku: ŠOKUJÚCI rozdiel medzi podmienkami v BASE!

Díler Peter opísal DRSNÉ podmienky v base: Prekvitá obchod s LIEKMI, dnu ich pašujú v zadku!

MRAZIVÁ spoveď dílera Petra: KOHO najviac šikanujú v base a čo pašujú väzni v ZADKU?

Drogy. Sú tu od nepamäti, spôsobujú dočasný pocit šťastia a slobody. Najskôr sa s nimi cítite ako pán celého sveta, no časom vám väčšinou zničia život a stane sa z vás troska. 

Reportéra Plus JEDEN DEŇ kontaktoval Bratislavčan Peter (skutočné meno máme v redakcii). Jeho smutný príbeh o drogách a živote s nimi priam vyráža dych. Peter je dlhoročným narkomanom. Ešte počas puberty mu zachutil pervitín, ktorý neskôr začal aj predávať. Podľa jeho slov preto, lebo potreboval nejako financovať svoju závislosť.

Kariéra drogového dílera sa mu však kruto vypomstila. Za hranicami ho s obrovským množstvom pervitínu chytila rakúska kriminálka.

"Ľudia, ktorým som to predával ma upozorňovali, že si mám dávať pozor. Nikto z nich mi však priamo nepovedal, že ma udali a že už po mne ide polícia," začína svoje rozprávanie Peter. Na sociálnych sieťach sa mu ozval neznámy človek, ktorý od neho chcel nejaký fet kúpiť. Predstavil sa ako známy Petrovho známeho.

"Ja som to predával hlavne v meste Linz. Je to trochu ďalej, ale vždy sa mi to veľmi oplatilo. V Rakúsku sú totižto peniaze. Tuto u nás feťáci nemajú," konštatuje Peter. U "susedov" vraj nemajú žiadny problém zaplatiť za drogy viac a hlavne kúpiť naraz väčšie množstvo za vysoké sumy.

Podľa Petrových slov mal človeka, cez ktorého si hodnovernosť podobných správ overoval. Tentokrát to však akosi nevyšlo. Dohodli sa preto, že kúpi väčšie množstvo a tiež, že sa stretnú hneď za hranicami so Slovenskom - v Hainburgu.

"Prišiel som tam a dal som vedieť, že som na mieste. Už ako som pozrel na toho človeka, tak sa mi to nezdalo. Vôbec mi nesedel vek. Navyše prišli dvaja, na čom sme sa nedohodli," spomína si Peter. V tom pred ním zastavila dodávka a on už vedel, že je zle. "Vyskočili asi piati v kuklách a so zbraňami. No skoro som sa pos*al! Zbraň k hlave a spacifikovali ma."

Rakúski kriminalisti však boli vraj veľmi príjemní a milí, dokonca sa mu potom za tvrdý postup ospravedlňovali. Pýtali sa ho, či je v poriadku a či sa nejako pri zásahu nezranil. "Zobrali ma do Linzu, odkiaľ tí policajti boli. Tam som potom vypovedal. Zistil som, že o mne vedeli, ukazovali mi fotky, komu som predával," hovorí Peter. Policajti mu povedali, že najlepšie bude, ak povie pravdu. A tak sa priznal. Dokopy mu našili niekoľko kilogramov pervitínu vysokej kvality.

Aké je väzenie v Rakúsku? Pokračovanie na druhej strane &gt;&gt;&gt;

Peter skončil v rakúskej väzbe, kde čakaním na súd strávil niekoľko mesiacov. Právnik mu potvrdil slová policajtov, že sa má priznať. "Tu v Rakúsku to funguje tak, že keď sa priznáš, dostaneš omnoho menej, než ako keby si zapieral. Dôkazy mali, deväť ľudí svedčilo proti mne. Svedkov teda dnu ani nezavolali." Rozsudok znel jasne, Peter po odvolaní dostal tri roky a šesť mesiacov nepodmienečne. Skončil v rakúskom väzení Sonnberg.

"Mal som strašný strach. Bál som sa tých ľudí a aj budúcnosti. Bolo mi strašne zle. Celý čas som len ležal, spal a rozmýšľal." Vo väzení Sonnberg vraj bolo dosť veľa Slovákov aj Čechov, pričom väčšinou sedeli za krádeže. Vytvorili akúsi partiu, ktorá sa vzájomne dokázala podržať. "Bol tam Slovák, čo ukradol ponožky. Urobil to opakovane a tak ho poslali do väzenia."

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/krimi/hrozivy-pribeh-drogoveho-dilera-kila-pervitinu-sedel-rakusku-vazni-tam-hraju-playstation">Dovolenka za mrežami? Fotky z väzenia Sonnberg nájdete v GALÉRIÍ&gt;&gt;&gt;</a>

Peter ďalej spomínal na podmienky v rakúskom väzení. Nemal na ne zlého slova. Rovnako ako u nás, aj tam sa za mrežami dá zamestnať. Všetko je však dobrovoľné a ak niekto nechce pracovať, nemusí. Na drobnosti, ktoré potrebuje, dostáva sociálny prídavok 50 eur na mesiac. Jedlo dostával dvakrát denne, raňajky nedostávali. 

Na každej izbe (cele), a to už aj vo väzbe, sa automaticky nachádzal televízor so satelitom. "Dalo sa tam vybaviť, aby človek mal Playstation. Výsledkom bolo, že skoro každý mal na izbe Plejko. Všetci sa tam hrali," spomína Peter. Ako dodáva, prostredie bolo vraj nádherné. Bol tam veľký park, do ktorého sa dalo chodiť.

Peter tam nezažil ani bitku, nikto ho nešikanoval, ani mu nerobil zle. V Rakúsku tiež môžu byť na cele maximálne štyria väzni. Pre porovnanie - u nás to nie je obmedzené. "Aktuálna legislatíva neurčuje, aký má byť maximálny počet &nbsp;väznených osôb v cele, resp. izbe, určuje ubytovaciu plochu, a&nbsp;to 3,5 m2 na 1 väzneného muža a&nbsp;4 m2 na 1 väznenú ženu," vysvetlila Monika Kacvinská, hovorkyňa Zboru väzenskej a&nbsp;justičnej stráže.

Po nejakom čase však skončil vo väzení v Hrnčiarovciach nad Parnou. "Je nejaký medzinárodný zákon, že v zahraničí môžeš zostať maximálne dva roky a potom si ťa štát prevezme k sebe. Ak sa daný trestný čin nedá na Slovensku presúdiť, tak ťa nechajú sedieť v zahraničí. Drogy sa ale dajú. Snažil som sa to vybaviť, aby nemusím ísť na Slovensko. Nepodarilo sa mi to." Petra si tak prevzalo Slovensko a podľa jeho vlastných slov, rozdiel pocítil okamžite.

Pozrite, ako vyzerá väzenie v Hrnčiarovciach nad Parnou>>>

"V aute som sedel ešte s jedným Slovákom a tomu tak strašne nakladali, že sa rozplakal. A to bol tvrdý chlap. Komentovali to štýlom, ako to ideme mať na Slovensku ťažké a že už nie sme takí frajeri. Vyhrážali sa, že nás zbijú," spomína s tým, že už prvý dojem bol naozaj príšerný.

Na Slovensku skončil najskôr v Justičnom paláci: "Strašne som sa bál, nevedel som niekoľko dní spať. Matrace boli také, že som ležal na železe. Vankúš som vôbec nedostal. Bol som tam dva týždne a potom ma previezli do Hrnčiaroviec." Ako dovtedy bezúhonný skončil na Slovensku v najľahšej nápravnovýchovnej skupine.

Peter v Hrnčiarovciach pracoval - skladal elektrické súčiastky. "Nebolo to náročné, celý čas sa sedelo. Boli tam aj omnoho horšie roboty, kde si sa namakal poriadne. Chodievalo sa aj von pracovať, na vonkajšie pracoviská," vysvetľuje s tým, že vo väzení spoznal rôznych ľudí.

Napríklad aj Juraja Hossua. Zaspomínal si aj na slovenských sudcov, tí v Justičáku sú vraj oproti trnavským prívetivejší. Petra nakoniec po pól roku pustili na podmienečné prepustenie.

Vo väzení na Slovensku je to vraj tak, že tí, čo nepracujú majú sprchu len dvakrát do týždňa. Pracujúci trikrát týždenne. Denne sa mohli sprchovať iba tí, ktorí mali povolenie od lekára. "Nemali sme ani teplú vodu a bol to slabý prúd. Sprchovali sme sa tak, že sme čupeli. V Rakúsku som sa mohol sprchovať každý deň, kedy som len chcel. Na Slovensku sme sa na pár spŕch museli za krátky čas vystriedať všetci - aj 80 ľudí za hodinu."

O tom, ako sa za mreže dostanú drogy si prečítate na ďalšej strane!

Väzni zvyknú vraj držať spolu, najmä proti bacharom. Vždy sa však nájdu aj nejakí bonzáci a mimoriadne nenávidení sú za mrežami tzv. "prcačkári". "Tí sú šikanovaní. Tí musia všetko robiť. Prcačkár je ten, kto znásilnil nejakú ženu alebo dieťa a sedí za to. Ono tam vieš, že za čo sedia iní ľudia," vysvetľuje nám Peter.

Ďalej sme sa rozprávali o drogách za mrežami. Tie vraj nie sú žiadnou výnimkou ako na Slovensku, tak ani v Rakúsku. Idú tam najmä lieky. "V Sonnbergu sa to dalo zohnať od lekárov. Niekto mal predpísaný nejaký liek, nezjedol ho a s tebou ho vymenil, napríklad za tabak. Boli to najmä heroínové náhrady - Subutex, Lyrica, Tramal. Aj v Rakúsku, aj na Slovensku," spomína Peter s tým, že zohnať sa však dalo naozaj čokoľvek.

Najľahšie sa dostane človek k marihuane. Cena drogy je však vo väzení niekoľkonásobne vyššia. "Dal sa zohnať aj pervitín. Bol však aj štvornásobne drahší." (Pouličná cena jednej dávky pervitínu sa na Slovensku pohybuje asi za päť eur, za mrežami by ste ju teda kúpili za dvadsať eur.)

Podľa Petra je tak polovica väzňov na Slovensku na drogách. U nás im šmakuje najmä tabletka Lyrica (liek na epilepsiu a úzkosť) a Tramal (opiátový liek proti bolesti, účinkami podobný heroínu). Za lieky sa v base platí bežne tabakom, ktorý tam stojí šesť eur. "Boli aj takí, že to predávali a zarobili si tam poriadne. Vyšli von a na konte mal 10 000 z tých tabliet," vysvetľuje Peter s tým, že vo väzení v Hrnčiarovciach sú vonkajšie pracoviská, kde prichádzajú dodávatelia, ktorí väzňom tablety distribuujú. "Potom si ich strčíš do zadku a prenesieš ich do ústavu. To sú tzv. nosiči," dodáva Peter. Niektorí si vraj do zadku vopchajú aj 400 tabliet, či dokonca mobilné telefóny.

Peter sa v súčasnosti nachádza už na slobode. Podľa jeho vlastných slov sa poučil, no teraz musí znášať kruté následky svojich činov. Keďže má záznam v trestnom registri, nevie sa zamestnať. Čo má takýto človek robiť a aké má možnosti sme sa opýtali priamo Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Aké možnosti má človek, ktorý nemá čistý trestný register? Čítajte na ďalšej strane!

Monika Kacvinská, hovorca Zboru väzenskej a&nbsp;justičnej stráže vysvetľuje, že v&nbsp;súčasnosti realizujú národný projekt „Šanca na návrat“. "Hlavným cieľom uvedeného projektu je u osôb vo výkone trestu odňatia slobody&nbsp;znížiť riziká sociálneho vylúčenia, zlyhania. Ďalším cieľom je zvyšovanie kompetencie pri uplatnení sa na trhu práce, za účelom minimalizovania rizika opakovaného páchania trestnej činnosti a obmedzenia vzniku možných krízových situácií," hovorí Kacvinská a dodáva, že súčasťou penitenciárnej starostlivosti s&nbsp;postpenitenciárnou starostlivosťou je prepojenie sociálneho kurátora-metodika, ktorý umožňuje osobe vo výkone trestu odňatia slobody kooperáciu s relevantnými subjektmi.

Prostredníctvom týchto vybraných subjektov môže potom odsúdená osoba nadobudnúť pracovné skúsenosti v spolupráci s významnými zamestnávateľmi. "Taktiež môže väznená osoba rozvíjať pracovné zručnosti s&nbsp;možnosťou zamestnania v sociálnych podnikoch," dopĺňa Kacvinská. Ako dodáva, takáto osoba môže riešiť závislosť v organizáciách poskytujúcich pobytové resocializačné programy, ambulantné programy a&nbsp;programy poskytovania zdravotnej starostlivosti (zamerané na látkové a nelátkové závislosti) v&nbsp;zdravotníckych zariadeniach alebo obnoviť sociálne väzby a integrovať sa do komunity v spolupráci s obcami/ mestami a cirkvami.

MRAZIVÁ spoveď dílera Petra: KOHO najviac šikanujú v base a čo pašujú väzni v ZADKU?

Plus TV

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Životné poistenie: Kto ho potrebuje a aké sú jeho hlavné benefity?

Alena Heribanová: Hlas, ktorý formoval televíznu históriu