Božena Mlčová, prezývaná Božka, patrila v roku 1997 do partie šiestich bratislavských bezdomovcov, ktorá sa zabývala v opustenom dome v Lamači. Lenže veľmi rýchlo sa dostali do hádok a sporov. Nakoniec sa v jeden deň Božka a Vilo, poriadne potúžení alkoholom, pustili do Jara a Miroslava. Brutálne ich mučili a pripravili o život. Vila odsúdili na doživotie a Božku na 25 rokov.
Na roky za mrežami spomína s ťažkým srdcom. „Väzenie? To je hrozné. Už len keď tam človek ide, tak mu to trhá srdce. Keď tam vstúpiš, hlavne do Leopoldova, a vidíš to... “ zhrozene krútila hlavou.
Najhoršie vraj je, ak si na človeka vo väzení nikto nespomenie, ani vlastná rodina. „Medzi ženami vo väzení je naozaj málo takých, ktorým niekto posiela balíky alebo listy,” hovorí Božka. Vysvetľuje, že ak sa rodina nezaujíma o väzňa, ten dostane zlý posudok, lebo ho hodnotia ako človeka, ktorý nemá zázemie.
Najnovšie zábery Božky nájdete v GALÉRII>>>
Za mrežami sa Božka stretla s rôznymi typmi. „Niektoré ženy by chceli zostať vo väzení doživotne, nechcú sa vrátiť na ulicu. Hovorili, že keby mali znovu žiť tak ako predtým, tak im je lepšie vo väzení,” rozpráva o spoluväzenkyniach.
Božka priznáva, že väzenie človeka navždy poznačí. „Keď z neho vyjdeš, tak si už celý život zaškatuľkovaná. Nemáš šancu si nájsť prácu, si proste poznačená. Každý na teba pozerá inak," hovorí smutne.
Ona sama si trest odpykávala vo väznici v Nitre, no istý čas pobudla aj v Leopoldove. Za najhoršie väzenie považuje Ilavu a Želiezovce. Čo sa týka ženskej väznice, najhoršia je vraj Levoča.
Pobyt za mrežami je, samozrejme, spätý najmä s dozorcami, teda s „bacharmi”. Na nich sa Božka príliš nesťažovala, bola s nimi dokonca spokojná. Vraj sa správajú tak, ako si to ženy zaslúžia. „Skôr ako dozorcovia si občas neodpustia posmešky alebo komentáre ostatné zavreté ženy. To je tak: keď sú väzenkyne dobré, sú dobrí aj referenti a výchovní pracovníci. Lenže, ak nesekáš dobrotu, bez milosti ideš do diery (na samotku – pozn. red.)," vysvetľuje Božka. „Niektorí bachari boli takí milí, že nám z domu nosili kávu,” dodáva. K dozorcom sa podľa nej treba správať slušne. „Veď záleží aj na nich, aký ti dajú posudok," objasňuje.
Väzenie je trestom, takže tam nemožno čakať rozptýlenie. Denný program je stereotypný a nezáživný. Cez deň mohli byť v kultúrnej miestnosti, kde hrali karty alebo pozerali televíziu. Neskôr Božke dovolili chodiť aj na vychádzky, samozrejme, v prítomnosti dozorcu.
Za mrežami sú dôležité nielen vzťahy s dozorcami, ale aj s ostatnými odsúdenými. „Tie ženy, s ktorými som sedela, ma celkom brali. Ja som tam vtedy mala najdlhší trest. Ženy sa v izbe rozprávajú aj o tom, za čo sedia. Záleží však, koho dostaneš na izbu. Sú aj dobré, aj zlé," spomína.
Každý hľadá spôsob, ako väzenie prežiť. Podľa Božky je základom nájsť si kamarátov. „Musíš sa snažiť vychádzať s ľuďmi, zapadnúť medzi nich,” hovorí. Niekoho si možno aj kúpiť. „Dôležité sú tam fajčivo a káva. Za to by ti každý dal čokoľvek. Tabletky tam veľmi nešli, tie sú skôr vyhľadávané u mužov. Kráľovnou väznice si vtedy, keď ti chodia peniaze, máš čaj, fajčivo, kávu a môžeš si robiť magoráky," vysvetľuje Božka. A čo to je magorák? Božka nám vysvetlila, že je to väzenská droga, akýsi silný odvar z čaju, ktorý mení vnímanie človeka.
Božku podmienečne prepustili po 23 rokoch za dobré správanie. Aj keby sa zdalo, že je vďačná za slobodu, prezradila nám, že ju život nebaví. Zdôverila sa nám, že by najradšej skočila pod vlak. Obludný skutok, za ktorý dostala dlhoročný trest, ju navždy poznačil.
Prečítajte si aj:
- BRUTÁLNY incident pri Rožňave: Muž na družku zaútočil NOŽOM, je ťažko zranená!
- Podvodníci si nedajú pokoj: Slovákov začali okrádať pri DOBÍJANÍ KREDITU!
- SEXUÁLNY ÚTOK na mladú Revúčanku (22): Stať sa to malo po ceste z obchodu!
