Viola bola všestranne nadaná už od detstva. Bavilo ju kreslenie, neskôr sa venovala maľbe. Chodievala do umeleckej školy uznávaného výtvarníka - akademického maliara Andreja Smoláka. Na kurzoch jej dával základy kresby. “Vynikala nielen krásou, ale aj veľmi dobrou povahou - milá, kultivovaná, zábavná, dobrosrdečná. Poznám ju od jej 15-tich rokov. Ja si zvyknem kresliť portréty svojich žiakov, tak to bolo aj u nej. Vznikli v roku 2009,”opísal s bolesťou v hlase. 

Viola Macáková sa venovala aj výtvarnému umenie, jej prvý učiteľ kreslenia jej plánuje zorganizovať výstavu.
Viola Macáková sa venovala aj výtvarnému umenie, jej prvý učiteľ kreslenia jej plánuje zorganizovať výstavu.
Zdroj: archív V. M.

Jej smrť sa ho veľmi dotkla: “Bola výnimočná, talentovaná. Vždy sa zastavila u mňa nielen v Snine, ale aj v Bratislave blízko mojej galérie, tam neďaleko bývala.”  Nechápe, ako mohol niekto ublížiť takým beštiálnym spôsobom žene, ktorá bola veľmi dobrá. Andrej pomáhal dokonca Viole pri rozbehu jej kariéry modelky: “Zabezpečil som jej fotografku na jej prvé portfólio.”

 

Keď sa dozvedel, že obeťou vyčíňania beštiálneho šialenca sa stala práve krásna Violka, prebehol mu mráz po chrbte a ihneď si spomenul na to, ako nedávno vystavoval svoje obrazy v prešovskej literárnej kaviarni: “Tá kaviareň sa volá Viola.”Jeho žiačka sa venovala výtvarnej činnosti aj v dospelosti, preto sa odhodlal urobiť pre svoju obľúbenkyňu niečo výnimočné: “Zorganizujem výstavu jej diel.”

Andrej Smolák po prvý raz vystavoval v Prešove v kaviarni s názvom Viola.
Andrej Smolák po prvý raz vystavoval v Prešove v kaviarni s názvom Viola.
Zdroj: archív A. S.

Výnimočná žena

Nebohá Viola odišla z rodného mesta pred rokmi, hneď po skončení gymnázia. Cestovala po svete, venovala sa modelingu, dokonca aj v ázijských krajinách, v Hongkongu pracovala ako dídžejka. Zo svojich cestovateľských fotiek vydala kalendár, výťažok z neho venovala detskému domovu v Kambodži starajúcim sa o deti nakazné HIV. Naposledy pracovala ako učiteľka anglického jazyka v bratislavskej jazykovej škole, študovala na vysokej škole. Podľa jej kamarátky v osudný deň vystavovala fotky v Bratislave. “Nemyslím, že by počas výstavy, alebo po nej išla len tak na precházdku k Dunaju. Nebola znásilnená, ale zdehonestovaná. A mala utlčené kotníky a pomliaždené achilovky. Podľa mňa,  keby ju chcel niekto len znásilniť, tak ju potom odkopne do Dunaja. Do Dunaja. Ale na tom si niekto dal záležať. Pravdepodobne z pomsty,” napísala Andrejovi ich spoločná kamarátka Danka. 

Telo znásilnenej mladej ženy zvíjajúcej sa v bolestiach a podchladenú, so zlomeným stavcom, doráňanými členkami a poškodeným análnym otvorom, našli náhodní okoloidúci v bratislavskom prístave v pondelok 11. novembra ráno. Nemala pri sebe doklady, policajti netušili, o koho ide. Keď ju záchranári v sanitke začali zahrievať, začali sa na jej tele objavovať krvné podliatiny. Jej doráňané členky opuchli, zrejme bola niekde o ne priviazaná, aby sa nemohla hýbať. Zdravotníci už o jej život bojovali márne, počas prevozu do nemocnice vydýchla naposledy v sanitke. Na druhý deň ohlásila jej mama žijúca v Snine nezvestnosť dcéry, netušila, že jej milované dieťa je už v tom čase nebohé. Trvalo štyri dni, kým si policajti spárovali hľadanú Violu s telom dobitej ženy ležiacej v márnici. 

Prečítajte si tiež: