V súčasnosti sa verejnosť borí s podobnými pocitmi, aké boli na začiatku prvej vlny. Nevieme, ako to bude s neodkladnými zákrokmi, ale ani so špecialistami alebo aj zubármi. Máme my vôbec nejaký konkrétny plán a ak nemáme, mali by sme ho mať?

Očividne nie a áno, určite by sme ho mať mali. Ja teraz vlastne len prerozprávam Martina Smatanu, ktorý hovorí to isté. Áno, mali by sme mať konkrétny plán, aby sme vedeli, do čoho ideme a nebola to nekonečná improvizácia. Pochopiteľne to potom ľudí zneisťuje v čase, keď by sme mali byť zomknutí v týchto krízových časoch.

My v súčasnej situácii improvizujeme?

Áno, a aj budeme improvizovať, lebo sme sa nepripravili. Nevyvodili sme ponaučenia z prvej vlny, nepripravil sa jasný a zrozumiteľný plán. Ale nie som úplný pesimista. Na zdravotníckej konferencii pred týždňom zaznelo, že Slováci sú majstri improvizácie. A že nám táto vlastnosť umožní zvládnuť aj túto výzvu. 

Od vedenia rezortu nám ale stále chodia tie isté všeobjímajúce odpovede o reprofilizácii lôžok a podobne...

To s vami ale hrajú manažérske bingo. Vyberiete si 5 slov ako reprofilizácia alebo testovanie a vždy, keď počujete nejakého predstaviteľa štátu hovoriť tieto vopred určené slová, tak si ho škrtnete ako keď hráte bingo. Keď ich povie všetkých päť, vykríknite BINGO! Je to povinná jazda, ale bohužiaľ, bez obsahu.

Vedeli by ste uviesť konkrétny príklad?

V Ružomberku otvorili covidový pavilón bez toho, aby mal prívod kyslíka.

Pán Smatana sa ale vyjadril, že to nie je manažérske zlyhanie a podobne na tom bude aj poľná nemocnica v Prahe. Riešiť by sa to vraj malo kyslíkovými bombami. Nemali by byť ale tieto veci vyriešené predsa len vopred?

Netuším, ako sa to vyrieši. Isté je, že sa to vyriešiť bude musieť, pretože bez kyslíka im tí pacienti zomrú. Bude treba improvizovať, ako som spomenul.

Začínajú sa množiť názory, že to neprežijeme v zdraví. Aké zlé to je?

Dosť zlé. A o to viac by sme mali byť zodpovední. Nosili rúška, umývali si ruky, dodržiavali odstupy. Často vetrali, pohybovali sa na čerstvom vzduchu, dali si vitamíny. Toto môžeme urobiť pre seba i pre iných. Je lepšie covid nedostať, lebo každý 100tý nakazený zomrie. Počet včera pozitívne testovaných vydeľte číslom 100 a vyjde vám počet ľudí, ktorí o mesiac zomrú. Pokiaľ sa počet nakazených bude každý týždeň zdvojnásobovať, tak sa nám aj počet mŕtvych bude zdvojnásobovať.

Čo vidíte ako riešenie?

Bude potrebné zmraziť mobilitu, inak nezabránime šíreniu a prenášaniu vírusu, nespomalíme faktor násobenia prípadov a budú sa nám násobiť aj tie obete. Nie dnes, ale o pár týždňov. Pacient, ktorý bol dnes alebo včera testovaný pozitívne, tak jemu možno zatiaľ ešte nič nie je. Do nemocnice sa o dva až tri týždne dostanú štyria až šiesti zo sto nakazených. Z nich každý štvrtý bude potrebovať napojiť na ventilátor. Väčšina z nich zomrie.

Bolo múdre uvoľniť opatrenia v prípade svadieb o odvolávať sa na nízke čísla v tom období?

Určite nebolo. V tom období, keď sa navrhovalo obmedzenie svadieb bolo úplne zrejmé, že svadby a oslavy sú superšíriteľskými ohniskami. Keď sa trasovali pacienti, tak sa ukázalo, že sa nakazili práve na svadbách a oslavách. V tom období sa dali a mali robiť lokálne opatrenia. Vtedy sme to mohli robiť cielene. Na toto bolo zamerané opatrenie, ktoré sme v pandemickej komisii schválili 11. septembra, pred viac ako mesiacom. Nebolo pritom nevyhnutné zatvárať fitnescentrá, reštaurácie a kultúrne podujatia – samozrejme, s protiepidemickými obmedzeniami. Svadby sa však napokon neobmedzili na navrhovaných 30 ľudí, čo bolo veľmi zlým rozhodnutím, a dnes zatvárame všetko už spomenuté.

V prípade prvej vlny sa napríklad zatvárali rómske osady…

...a cestovanie z Oravy či na Oravu je bez obmedzení. Namiesto toho ideme sústrediť kapacity na plošné testovanie populácie, čo znie ako logistická nočná mora, a dopadne to zrejme ako vždy. 

Z toho my teda vychádza, že sme sa cez leto nepripravili a mali sme sa pripraviť...

Samozrejme! Ale toho je oveľa viac, čo sa malo urobiť a neurobilo sa to. Nepripravili sme reprofilizácie, cesty pacienta, nepripravili sme sa na vašu pôvodnú otázku, ktorú ste sa ma pýtali, keď sme spolu telefonovali – že čo bude s mojím gynekológom, zubárom a ďalšími vyšetreniami, alebo či su budete mať kde ísť kúpiť paralen. Toto sme úplne odignorovali a dnes do toho vstupujeme úplne nepripravení a to je trestuhodné.

Prekvapila nás teda aj druhá vlna?

Áno. Keď nás prekvapila prvá vlna v marci, tak rozumiem, bolo to po prvýkrát. Ale po druhýkrát? Zase? Ja dúfam, že keď toto skončí, a verím, že niekedy v apríli by to mohlo opadnúť, tak sa napíše aj poučenie z krízového vývoja. A budú vyvodené dôsledky, vrátane personálnych. Je to zmes nesprávnych rozhodnutí a nerozhodnutí, teda odkladania krízových rozhodnutí. Mrzí ma, že sa takéto ponaučenie neurobilo z prvej vlny.

Ako by malo vyzerať takéto poučenie?

Jednoducho spísať čo nefungovalo, haprovalo a kde zlyhávala komunikácia. Zároveň bolo potrebné aj napísať riešenia konkrétnych problémov. Išlo by o to, aby sme sa do rovnakej situácie nedostali znovu. Bohužiaľ nespísalo sa nič, tým pádom sa chyby neopravili, predpisy nenovelizovali a my sme do tej druhej vlny vleteli ako na červenú do križovatky v plnej rýchlosti. Potom sa čudujeme, že treba za 24 hodín opraviť zákon o verejnom zdraví, aby Úrady verejného zdravotníctva obhájili svoje kroky pred generálnou prokuratúrou. To sme akože zistili predvčerom? Že máme zlý zákon o verejnom zdraví a že Úrady verejného zdravotníctva nemôžu zatvárať hranice? Veď to sme vedeli od jari a celé leto sa to dalo pripravovať. Lenže poslanci boli na prázdninách, potom sa riešili interrupcie, lebo to sú teraz tie najdôležitejšie veci v tejto krajine.

Tie hlasy, že túto pandémiu neprežijeme v zdraví tak možno považovať za pravdivé...

Pozor, ale v zdraví to neprežívajú ani vyspelejšie krajiny. Francúzsko horí, rovnako Španielsko, Veľká Británia. Možno sa tomu naozaj nedalo zabrániť. Jediné krajiny, ktoré to zvládli boli tie ázijské, z ďalekého východu, ale to za cenu úplnej a naozajstnej totality, ako zákaz vychádzania z bytu s tým, že vám zatĺkli dvere na byte a všetkých a všade skenovali. Na takýto prístup ako zo sci-fi filmu však žiadna západná krajina nepristúpila. Pochybujem, či by sme to zvládli tak organizačne a technicky, ako aj spoločensky. Veď pozrite sa na významnú časť ľudí, ktorí ešte stále spochybňujú vážnosť situácie pri ďaleko miernejších opatreniach, ako boli tie v čínskom Wuhane. 

A čo si myslíte vy? Zvládneme to?

Som síce rozčarovaný z premárnenej prípravy, ale s tým už teraz nič nenarobíme. Treba hľadieť vpred, a pokiaľ sa dá, neopakovať chyby. Ak budeme disciplinovaní, tak to zvládneme. Každý z nás k tomu môže prispieť.

Mohlo by vás zaujímať: