Keď sa Igor Matovič v júli vrátil z päťdňového samitu v Bruseli, hovoril o geniálnej správe pre Slovensko. Naša krajina bude mať na nasledujúcich 7 rokov k dispozícii takmer 44 miliárd eur vrátane grantov a pôžičiek. Domácou úlohou pre našu vládu je vymyslieť, na čo peniaze minieme.

Prvý návrh je už na svete. Slovensko ho musí poslať Bruselu do 15. októbra. Dokumentom sa vláda bude uchádzať o časť z celkového balíka. Konkrétne ide o 7,5 miliardy eur z Fondu obnovy a rozvoja.

Pracovný návrh zatiaľ verejnosť nevidela, no v redakcii ho máme k dispozícii. 100-stranový dokument obsahuje približne 200 reforiem, no už teraz je isté, že do praxe sa nepodarí zaviesť všetky. „Musíme vybrať podľa môjho odhadu päť-šesť kľúčových reforiem, lebo iné nestihneme,“ povedal ešte začiatkom septembra Matovič.

„Plán obnovy unikol, to tak byť nemalo, ale teraz začínajú intenzívne debaty o tom, ktoré návrhy tam nakoniec zostanú. Stotožňuje sa s premiérom v tom, aby sme sa koncentrovali na päť alebo šesť veľkých vecí,“ komentoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Podľa pracovnej verzie plán stojí na ôsmich základných pilieroch. Najrozsiahlejšou oblasťou sú fiškálne zmeny, ktoré zahrňujú reformy daňového či dôchodkového systému. Vláda chce opäť meniť výpočet dôchodkového veku. Dnes platí dôchodkový strop 64 rokov, no ponovom by sa mal penzijný vek opäť naviazať na demografický vývoj podľa strednej dĺžky života, aby bol systém udržateľnejší. Túto zmenu chce kabinet presadiť aj v ústave, a to ešte v decembri 2020.

Od januára 2022 sa majú zaviesť čiastočné dôchodky. Ich poberaním si človek bude môcť znížiť pracovný úväzok, a tak sa mu umožní postupný odchod z trhu práce. „Čiastočný dôchodok môže udržať ľudí na trhu práce dlhšie a znížiť tlak na verejné financie,“ píšu predkladatelia v návrhu.

Zaviesť sa má aj férovejšie krátenie a zvyšovanie dôchodkov pre tých, ktorí idú do predčasnej penzie, resp. pracujú dlhšie. Sprísniť sa majú pravidlá pre minimálny dôchodok, vstup do II. piliera bude automatický, ľudia budú pravidelne dostávať oranžovú obálku, z ktorej sa dozvedia, aký dôchodok im vychádza.

Zjednodušiť sa má platenie daní a odvodov, napríklad daňové priznania by mohli byť predvyplnené. Zdanenie nehnuteľností bude opäť vyššie. Od januára 2022 by sa domy a byty mali zdaňovať podľa aktuálnej hodnoty. To si vyžiada vytvorenie cenových máp, elektronizáciu a digitalizáciu služieb katastra. Štát chce napríklad zdaniť aj vizuálny smog z vonkajšej reklamy.

Kľúčovou oblasťou, do ktorej chce štát investovať, je aj vzdelávanie. Kabinet hovorí o skokovom náraste platov učiteľov. Do roku 2022 by mali ich mzdy vzrásť na 85 % platu VŠ vzdelaných ľudí, pričom súčasná úroveň je okolo 70 % a priemer v EÚ 88 %.

Minister Sulík by chcel do plánu ešte presadiť odvodový bonus. Zároveň avizoval, že niektoré návrhy z plánu nepodporí. Napríklad návrh na zriadenie inštitúcie, v ktorej by mali byť zjednotené viaceré štátne firmy, ako napríklad SARIO, SIEA či Slovak Business Agency. „To považujem za úplne šialený nápad,“ povedal Sulík.

Výhrady k niektorým bodom má aj ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí). „Budeme to komunikovať v rámci pracovných skupín,“povedala. Slovensko podľa nej potrebuje reformy vzdelávania, či zdravotníctva, ale aj reformu celej verejnej správy vrátane územnosprávneho členenia, fungovania inštitúcií a fungovania justície.

Na ďalšej strane čítajte, čo si o pláne obnovy myslí Ivan Mikloš >>