Smrť Mira, ktorého spolu s priateľkou mal v Lednických Rovniach zabiť jeho syn Lukáš (23) a mala mu pritom pomáhať jeho 13-ročná nevlastná sestra, šokovala verejnosť aj odborníkov. Sexuologička a psychiatrička Danica Caisová hovorí, že prípad je potrebné chápať v širších súvislostiach... Týka sa to nielen Lukáša, ale najmä jeho trinásťročnej sestry.

Vie dieťa v jej veku pochopiť nebezpečnosť svojho konania?

- Určite. Ak má aspoň priemerný intelekt, vie posúdiť, čo sa chystá. Tieto súvislostí chápu dokonca aj oveľa mladšie deti. Iné je to v prípade, ak ide o slaboduchosť alebo debilitu. Nemyslím si, že by to bol tento prípad, keďže obidve deti navštevujú riadnu základnú školu.

Možno trinásťročné dieťa nejakým spôsobom zmanipulovať?

- Priemerne inteligentné dieťa chápe základné súvislosti, vie si ich logicky pospájať, čiže zmanipulovať, aby pomohlo napríklad pri vražde, je prakticky nemožné.

Polícia však potvrdila, že dievča sa na čine podieľalo. Aký mohol byť jej motív?

- Ak maloletá istým spôsobom doma trpelo, je úlohou polície a znalcov z odboru psychológia zistiť, čo sa tam dialo. Dieťa, ktoré miluje svojich rodičov, takýto skutok neurobí, priečilo by sa to jeho morálnym zásadám. Ak v rodine išlo „len“ o chudobu a nedostatok peňazí, určite to nie je dôvod na vraždu. Poznáme osobností, ktoré vyrastali vo veľmi biednych pomeroch, s odstupom rokov však spomínajú na svojich rodičov s láskou a vďačnosťou, ako sa obetovali, len aby sa ich deti mali dobre a nehladovali.

Prečo sa dievčatá zverili so svojimi problémami nevlastnému bratovi, ktorý nebýval s nimi v spoločnej domácnosti?

- Mladíka možno vnímali nielen ako ochrancu, ale aj ako rodiča. Je pravdepodobné, že vysielali signály k svojmu okoliu, ale nikto na ne nereagoval. Chcem tým poukázať na nevšímavosť príbuzných, susedov, ale aj učiteľov obidvoch dievčat. Museli predsa vedieť a vidieť, že v rodine nie je niečo v poriadku. Deti boli hladné, smädné, biedne oblečené. Prídu mi veľmi zvláštne vyjadrenia obyvateľov obce, že rodinu veľmi nepoznali, keďže v Lednických Rovniach bývali „len“ päť rokov. Nie je to krátke obdobie. Zdá sa mi však, akoby sa teraz sami pred sebou ospravedlňovali, prečo rodine nepomohli, keď ešte bol čas a mohli obrovskej tragédii predísť. Stačilo pritom málo, napríklad anonymne nahlásiť svoje podozrenie. Pýtam sa tiež, kde boli sociálni pracovníci? Veď deťom zomrela matka a ich otec nikde nepracoval? To nikoho nezaujímalo, z čoho žijú?

Mohlo k tragédii prispieť to, že deti nechodili do školy a tak si s otcom a jeho družkou liezli na nervy, čím sa atmosféra stala neznesiteľnou?

- Je to možné. Zmena prostredia pomáha každému z nás vykĺznuť zo stereotypu. Deti v škole dostali úplne iné podnety, ako keď sedeli doma a videli to trápenie a biedu. Bolo to ako sypať soľ do otvorenej rany. Hoci nevieme, či aj v škole neboli vystavené ústrkom zo strany spolužiakov, kvôli tomu, že žili v chudobe.

Je po tejto rodinnej dráme možný návrat deti do riadneho života?

- Čím je dieťa mladšie, tým skôr sa vysporiada s takýmto zážitkom a situáciou. Záleží to od jeho osobnosti, či sa tá bude vyvíjať do harmónie alebo pôjde do psychopatie. Čím je vyšší intelekt, tým je väčší predpoklad, že to dieťa spracuje. Stopercentná záruka však neexistuje, ťažko je v takýchto prípadoch prognózovať.

Čo bude teraz najdôležitejšie urobiť?

- Určite absolvovať psychoterapiu. Ak je pri dieťati v ústave alebo domove niekto, kto sa mu bude mimoriadne venovať a dá si na svojom prístupe záležať, aby mu pomohol, tak sa z toho vystrábi, ak bude terapia len povrchná možno aj kvôli neochote mladého klienta spolupracovať, zaradenie do života bude veľmi ťažké. Prirovnala by som to k prípadom znásilnenia. Niekto sa s tým vyrovná v krátkom čase, iný si jeho následky nesie celý život.

Ako sa bude vyvíjať ďalší osud dievčaťa namočeného do vraždy?

- Som presvedčená, že v tomto prípade bude sudcom nariadená ústavná starostlivosť v niektorom resocializačnom zariadení, kde sa odborníci pokúsia vydolovať z nej tie dobré stránky a prispieť k vyrovnaniu s tým, čo sa stalo. Musím spomenúť, že aj keď našťastie úkladné vraždy, ktoré by spáchali deti, nie sú u nás časté, pravda je taká, že deti vedia byť veľmi kruté. Je zle, že mechanizmus krutosti, ktorý u väčšiny dospelých funguje, u deti nie je.

Po smrti matky dievčat mala panovať v rodine zlá a ťaživá atmosféra

O pomeroch v rodine prehovorila aj miestna žena, ktorá všetkých aktérov tragédie dobre poznala. Žiadala si však zachovať anonymitu.

„Žili biedne, keďže jediný, ktorý nosil domov peniaze, bol dvadsaťdeväťročný Michal, syn nebohej Alenky z prvého manželstva. Chlapec je veľmi pracovitý. Denne chodí do práce na bicykli, aby ušetril na cestovnom. Výplatu odovzdával otčimovi Miroslavovi, ale ten s nimi nevedel hospodáriť. Kupoval cigarety, alkohol a po pár dňoch bolo po výplate. Dievčatá boli viac hladné ako sýte. Chodili biedne oblečené, čo sa im nepáčilo, keďže sa nemohli vyrovnať svojim spolužiačkam,“ prezradila žena.

Podľa jej slov, keď sestry skončili v nemocnici v Považskej Bystrici, hovorilo sa, že učiteľky v škole zorganizovali zbierku a odniesli im niečo pod zub na prilepšenie, ale aj oblečenie, aby sa tam nemuseli hanbiť.

Na záver tvrdí, že mamina smrť poznačila nielen Vanesu a Noru, ale aj ich otca Miroslava. „On popíjal už predtým, ale nie tak, ako keď ovdovel. Potom sa už o nič nestaral. Bývame v Rovniach, oni v časti Medné, preto neviem, či je pravda, čo sa prevalilo po vražde, že im kvôli dlhom vypli elektrinu. Susedia vraveli, že si svietili len sviečkami,“ dodala žena.

Najnovšie informácie hovoria o tom, že obidve dievčatá boli umiestnené do krízového centra v Žiline.

 Viac foto nájdete v galérii

Vyjadrite svoj názor v komentároch i ankete pod článkom!

Anketa
Všímate si problémy ľudí vo svojom okolí s tým, že ste im ochotný pomôcť?

Prečítajte si tiež: