Poľovníctvo a rybárstvo

Ostrovčekovite sa ešte vyskytuje v súvislých lesných oblastiach Balkánu, Škandinávie a východnej Európy. Vďaka celoročnej ochrane zachoval sa tento malý karpatský tiger v našej prírode. V súčasnosti je tu okolo 500 jedincov.

Zavalité telo rysa dosahuje dĺžku okolo 100 cm, výšku v kohútiku asi 70 cm a hmotnosť priemerne 25 kg, no vyskytujú sa jedince až 35 kg ťažké. Samice sú vždy o čosi menšie i ľahšie. Pre rysa sú typické belavé bokombrady na lícach pomerne malej okrúhlej hlavy, špicaté stojace ušnice ukončené asi 4 cm dlhými čiernymi štetôčkami a krátky, asi 20 cm dlhý kýpťovitý chvost, ktorý je v poslednej tretine čierno osrstený. Sfarbenie tela býva značne premenlivé, od žltočervenavej až po hrdzavosivé. Po celom tele sú roztrúsené červenohnedé väčšie-menšie škvrny, ktoré majú niektoré jedince viac alebo menej výrazné, ba vyskytujú sa, aj keď zriedka, jedince i bez týchto škvŕn. V zime býva škvrnitosť menej výrazná ako v lete, spodok tela a vnútorné strany nôh sú biele.

Mohutné a silné laby na nohách umožňujú veľmi dobre sa pohybovať aj po vysokom snehu bez výrazného zapadávania. Ich stopa je okrúhla a meria 8 až 10 cm, bez znateľných pazúrov, ktoré rys pri pohybe zasúva do pazúrových pošiev. Pri kluse sú stopy v jednej čiare, len pri prikrádaní ku koristi sa krížia.

Rys je najviac rozšírený v súvislejších lesných komplexoch stredných polôh, no zjavuje sa aj v kosodrevinovom pásme. Len zriedka schádza do lesov nižších polôh. Zvlášť obľubuje skalnaté lesné terény a teplé južné stráne. Jeho revír je dosť rozsiahly a má rozlohu až 30 km2 podľa hojnosti potravy. Značkuje si ho močom a neznáša v ňom nijakých konkurentov. V jeho rejóne nestretneme ani líšku, ani mačku divú. Pomerne presne dodržiava svoje chodníky a v sliedení za korisťou prejde za jednu noc trasu aj 20 km.

Rys žije samotársky a veľmi utajene. Cez deň odpočíva medzi skalami, v dierach pod vývratmi alebo v húštinách. Rád sa najmä v zime vyhrieva na slnku. Na lov vychádza v nočných hodinách. Len v odľahlých nerušených lesných partiách, prípadne pri veľkom hlade loví aj cez deň. Má výborne vyvinutý sluch i zrak. Po svojej koristi pátra z vyvýšených skál a vývratov a potom sa k nej proti vetru prikráda. Keď sa k nej celkom blízko doplazí, zaútočí na ňu jedným až 5 m dlhým skokom alebo niekoľkými kratšími skokmi. Ak sa útok nevydarí, korisť už ďalej neprenasleduje. Rys svoju obeť zráža úderom na chrbticu a súčasne ju usmrcuje zahryznutím do krku. Potom z obete vylíže krv a požiera najprv vnútornosti, slabiny a stehná. Naraz neskonzumuje viac ako 3 kg mäsa; zvyšok koristi si zahrabe a často sa k nej vacia, keď sa mu nedarí uloviť ďalšiu korisť.

Z raticovej zveri loví najradšej srnčiu a muflóniu zver, jelenčatá, danielice a ich mláďatá i diviačatá. Jeho korisťou bývajú aj líšky, zajace, psy a mačky, veverice, plchy a drobné hlodavce, obojživelníky, vtáky hniezdiace na zemi. Požiera i väčší hmyz. Zriedka napadne aj ovce na paši a v podhorských usadlostiach domácu hydinu. No takáto návšteva ľudských obydlí býva často príznakom besnoty. V nú­dzi požiera aj zdochliny a lesné plody.

Rysy sa pária koncom zimy. Samec vyhľadáva samicu podľa močových pachových značiek a potom prechodne žijú v dvojici. V tomto čase sa samce ozývajú zvláštnym trhaným hrubým mňaukaním. Inak rysy sú skúpe na hlasové prejavy a len v nebezpečenstve hlasno prskajú a vrčia.&nbsp; Po oplodnení rys opúšťa rysicu a tá asi po 70 dňoch vrhá v neprístupnom a dobre ukrytom brlohu najčastejšie 2 – 3, len zriedka 4 rysíčatá. Ich hmotnosť je najviac 300 g a sú belavo sfarbené a škvrnité. Po 12 dňoch sa im otvárajú oči. Rysica ich dojčí asi pol roka. Po druhom mesiaci berú už aj mäsitú potravu, ktorú im donáša matka. Rýchle rastú a čoskoro ich matka priúča spoločnému lovu. Pri matke ostávajú do párenia koncom zimy, keď ich samec odoženie od matky. Vtedy už majú hmotnosť do 10 kg. Pohlavne dospievajú v treťom roku svojho života a dožívajú sa asi 16 rokov.

Stretnutie s rysom v prírode je vždy len šťastná náhoda. Táto veľmi opatrná šelma zďaleka uteká pred človekom. Človeka rys napadne len v bezprostrednej sebaobrane, ak je poranený a človek by sa chcel k nemu priblížiť alebo ak je napadnutý besnotou. V prírode má regulačnú úlohu – za obeť mu padnú zväčša také zvieratá, ktoré nemajú vyvinuté zmyslové schopnosti alebo sú telesne slabšie. Vplýva teda na zdravotný stav najmä vysokej zveri.

Zdroj: <a href="https://www.kampolovat.sk" target="_blank" rel="noopener">https://www.kampolovat.sk</a>

Rys ostrovid (Lynx lynx) je naša najväčšia mačkovitá šelma, poznáte ju?