TASR

Štúdia skúmala stratené roky života v dôsledku úmrtia na ochorenie COVID-19 - teda rozdiel medzi vekom jednotlivca v čase jeho smrti a jeho predpokladanou dĺžkou života.

Vedci vo svojej štúdii zohľadnili prípady viac ako 1.279.866 úmrtí ľudí z 81 štátov. Na základe svojich zistení odhadli, že v dôsledku nového mohlo byť celkovo stratených 20.507.518 rokov života - čo je v priemere 16 stratených rokov života na osobu.

Výskumníci evidovali 25 percent z celkového počtu stratených rokov života u osôb starších ako 75 rokov, 44,9 percenta u osôb vo veku 55 až 75 rokov a 30,2 percenta u osôb mladších ako 55 rokov, napísal vo štvrtok The Guardian.

Muži v tejto súvislosti dopadli podstatne horšie ako ženy. Podiel rokov, o ktoré ich pripravil covid, bol u nich o 44 percent vyšší.

Zo štúdie tiež vyplýva, že najviac rokov života v bohatších krajinách stratili starší ľudia, no v krajinách s nízkym a stredným príjmom stratila najviac rokov života skupina ľudí vo veku 55 rokov alebo mladších.

Podľa denníka The Guardian chceli autori štúdie poukázať na skutočnosť, že len samotné počítanie úmrtí na koronavírus môže poskytnúť nesprávnu predstavu o skutočnom rozsahu dopadov pandémie.

"Niektoré rozhodnutia politikov sa zakladali práve na argumente, že COVID-19 zabíja väčšinou jednotlivcov, ktorým by v prípade, že by sa týmto vírusom nenakazili, už aj tak zostávalo iba niekoľko rokov života," uviedol spoločne so svojimi kolegami Héctor Pifarré i Arolas z Univerzity Pompeua Fabra v Barcelone.

Údaje získané v priebehu výskumu tiež ukazujú, že v dôsledku úmrtí na nový koronavírus stratili ľudia viac rokov života, než v prípade úmrtí na chrípku. Ako pripomína The Guardian, práve tieto dve choroby sú navzájom častokrát porovnávané na základe nesprávnych či zavádzajúcich tvrdení.

Dôsledok pandémie: Korona pripravila ľudí v 81 krajinách o 20,5 milióna rokov života