TASR

Regionálny súd v Donecku už v apríli 2010 zrušil dekrét a zdôvodnil to skutočnosťou, že titul Hrdina Ukrajiny možno udeliť iba občanom tejto krajiny, čo poľský občan Stepan Bandera nespĺňal. O dva mesiace neskôr tento verdikt s rovnakým zdôvodnením potvrdil aj druhostupňový ukrajinský súd.

Juščenko sa rozhodol pre vyznamenanie Stepana Banderu i ďalšieho predstaviteľa nacionalistov Romana Šuchevyča iba niekoľko týždňov pred koncom svojho funkčného obdobia.

Niekdajšieho lídra Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá vyhlásila v roku 1941 nezávislý ukrajinský štát a bojovala proti nemeckým i sovietskym silám, Stepana Banderu vyhlásil pritom za patriota. Moskva muža, ktorý aj po skončení druhej svetovej vojny riadil odpor voči sovietskej vláde na Ukrajine, odsúdila v neprítomnosti na smrť. V októbri 1959 ho v Mníchove zavraždili agenti KGB.

Centrum Simona Wiesenthala v reakcii na Banderovo ocenenie svojho času uviedlo, že Banderovi stúpenci sú spojení so smrťou tisícov Židov. Veľká časť západnej Ukrajiny patrila pred vojnou Poľsku. Poliaci obviňujú Banderu z vyvraždenia zhruba 100.000 ľudí.

Za veľkú chybu označil vlani vyznamenanie Stepana Banderu, kontroverzného lídra ozbrojenej zložky OUN, známej aj pod označením Banderovci, či Romana Šuchevyča, bývalého veliteľa Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), aj šéf ukrajinského Ústavu pamäti národa Valerij Soldatenko.

Nástupca Viktora Juščenka, súčasný ukrajinský prezident Viktor Janukovyč avizoval zrušenie udelenia týchto titulov, proti ktorému pozdvihli svojho času hlas vedecké i akademické kruhy, už krátko po nástupe do úradu.

Stepan Bandera už nie je Hrdinom Ukrajiny