TASR

Sankcie prijaté Kyjevom začali platiť koncom júna. V Budapešti i Bratislave tento krok Ukrajiny podľa portálu Politico vyvolal obavy z nedostatku dodávok ropy. Tvrdili, že im to bráni v nákupe ruskej ropy pre domáce rafinérie a ohrozuje to bezpečnosť dodávok. <strong><em>"Situácia okolo Lukoilu a časti tohto tranzitu je do istej miery spolitizovaná," </em></strong>povedal Černyšov pre ukrajinskú mediálnu službu NV.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár a jeho maďarský rezortný kolega Péter Szijjártó v polovici júla označili ukrajinské opatrenia za porušenie asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou z roku 2014 a spoločne vyzvali Európsku komisiu (EK), aby v tejto veci urgentne konala.

Následne eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis poslal slovenskému a maďarskému ministrovi list, v ktorom uviedol, že podľa informácií od maďarskej spoločnosti MOL ako dovozcu ruskej ropy sa ropa na rusko-ukrajinskej hranici stáva majetkom obchodných spoločností, a preto sa na ňu údajne nevzťahujú sankcie.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v reakcii na tvrdenia SR a Maďarska vyhlásil, že sankcie Kyjeva nepredstavujú hrozbu pre energetickú bezpečnosť Slovenska.

Eurokomisia vo svojom vyhlásení taktiež tlmočila záujem viacerých členských krajín EÚ, ktoré sa pýtali, prečo Maďarsko a Slovensko doteraz neznížili svoju závislosť od dodávok ruskej ropy. Podľa jej analýzy si obe krajiny môžu zabezpečiť zásobovanie cez ropovod JANAF ako súčasť ropovodu Adria z Chorvátska.

Ropovod Družba, ktorý spája Rusko s východnou Európou, zostal funkčný aj počas viac než dvoch rokov vojny na Ukrajine, aj keď sa EÚ odpojila od väčšiny ostatných zdrojov ruských dodávok energie, pripomína Reuters.