Nočný atak USA, Francúzska a Veľkej Británie bol reakciou na údajný chemický útok sýrskej vlády na mesto Dúmá 7. apríla, pri ktorom zomrelo viac ako 70 civilistov a ďalší sa zranili. Strašný bol pohľad najmä na nehybné detské telíčka. Aj keď predstavitelia Sýrie a Ruska namietali, že nešlo o chemický útok, Francúzsko rezolútne tvrdilo niečo iné.

„Po analýze videí a záberov obetí zverejnených na internete tajné služby s vysokým stupňom presvedčenia vyhodnotili, že drvivá väčšina týchto materiálov vznikla iba nedávno a nebola zinscenovaná. Spoľahlivé údaje spravodajských služieb naznačujú použitie chemických zbraní obsahujúcich chlór,“ tvrdí Francúzsko.

Americký prezident varoval pred odvetou, ktorá prišla tento víkend, v noci z piatka na sobotu, okolo tretej nadránom. V oblasti hlavného mesta Sýrie Damask sa uskutočnila asi 70-minútová vojenská operácia USA, Francúzska a Veľkej Británie. Stovka rakiet zasiahla výskumné strediská, vojenské základne a sklady, kde mala sýrska armáda uložené chemické zbrane a kde pracovala na ich vývoji. Spojenci útočili bombardérmi, ktoré štartovali aj z lodí.

Východne od metropoly Damasku bolo vidno obrovský požiar. Reportér agentúry AP informoval, že pri útokoch malo nebo oranžovú farbu. Po nich opäť nastala tma. Veľvyslankyňa USA pri OSN Nikki Haleyová povedala, že údery boli veľmi presne naplánované tak, aby sa na minimum obmedzilo nebezpečenstvo civilných obetí. USA budú podľa nej prenasledovať kohokoľvek, kto použije chemické zbrane.

Pentagón tvrdí, že drvivú väčšinu výzbroje Sýrie zničili, hoci je možné, že jej niektoré skryté zásoby chemických zbraní ostali. Keďže Washington útok dopredu oznámil a vedelo vraj o ňom aj Rusko, všetci čakali, ako Moskva zareaguje. Hoci sa však ešte pred pár dňami zastrájala, že využije dokonalý protiraketový systém, neurobila tak a na útok vojenským zákrokom neodpovedala.

Okamžite po ňom však ruský minister zahraničia Sergej Lavrov označil nočný útok za nelegálny a neprijateľný. Upozornil, že spojenci naň nemali mandát, teda súhlas Bezpečnostnej rady OSN. „Rusko čo najdôraznejšie odsudzuje útok na Sýriu, kde ruskí vojaci pomáhajú legitímnej vláde v boji proti terorizmu,“ uviedol prezident Vladimir Putin. Tvrdí, že údery budú mať „ničivý vplyv na celý systém medzinárodných vzťahov“.

Na podnet Ruska hneď v sobotu zvolali mimoriadne zasadanie Bezpečnostnej rady OSN. Tá však nakoniec zamietla ruský návrh rezolúcie, ktorá kritizovala postup USA, Francúzska a Veľkej Británie. Za jej návrh hlasovali okrem Ruska ešte Bolívia a Čína, 8 krajín bolo proti a 4 sa hlasovania zdržali. Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval členov rady, aby zachovali umiernenosť a vyvarovali sa vyhrocovania situácie v Sýrii.

V krajine sú už medzinárodní vyšetrovatelia, ktorí preveria útok na mesto Dúmá. Paradoxne, za útok v Sýrii kritizujú Trumpa i Putina - ich rodáci. Američania vyčítajú vláde zasahovanie do záležitostí Sýrie. Časť Rusov zase pobúrilo, že sa Putin zdržal vojenskej odvety za útok. Vraj je mäkký a prehĺta urážky, ktorými Washington častuje Moskvu. Podľa Rusov by mal Ameriku za útok potrestať. V Damasku sa zase hneď v sobotu konalo niekoľkohodinové zhromaždenie.

Stovky ľudí tancovali a kričali heslá na podporu nezlomnosti svojej vlády. Štátna televízia ukázala, ako ľudia mávajú sýrskymi vlajkami, no tiež vlajkami ich spojencov - Iránu a Ruska. Účastníci tvrdili, že krajinou útoky zamerané na potrestanie Asada neotriasli. Samotný prezident vraj prišiel do práce, akoby sa nič nedialo a náladu mal dobrú. O to viac všetkých zaujíma, čo bude ďalej.

Sobotný útok môže situáciu upokojiť, ale môže znamenať i začiatok studenej vojny. Súčasná situácia podľa niektorých odborníkov môže znamenať pre Európu smrtiacu hrozbu. Najmä keď sa britská premiérka Theresa Mayová zatiaľ vyhla odpovedi, či budú letecké útoky na Sýriu pokračovať. „V diplomatickom úsilí, zameranom na ukončenie konfliktu v Sýrii, sa bude pokračovať aj prostredníctvom OSN,“ povedala.

Všetko je teraz v rukách USA a Ruska. Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník tvrdí, že má veľké obavy z vývoja ich vzťahov. „Ak sa posunú o niekoľko rokov späť, bolo by to zlé pre všetky členské štáty Európskej únie, aj pre Slovensko,“ upozorňuje. Dôležité je, či expertná skupina OSN potvrdí použitie chemických zbraní v meste Dúmá. A rozhodujúce je urovnať všetko na rokovaniach, keďže možný medzinárodný konflikt by mohol byť konečný. Dobrá správa aspoň pre tých, ktorí sa obávajú, že vyostrenie sporov môže poznačiť ekonomiku. Aj keď sa ceny ropy o niečo zvýšili, hlavné ekonomické indexy boli včera poobede v zelených číslach.

Bezpečnostný analytik: Vývoj vzťahov medzi Ruskom a Západom vzbudzuje obavy

Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník tvrdí, že tlak na predstaviteľov vlády v Sýrii je teraz obrovský. „Nedokážem pochopiť, aký šialenec by zaútočil chemickými zbraňami v situácii, v akej je teraz sýrsky prezident Asad. Nedáva logiku, žeby teraz, keď sa naňho upiera zrak medzinárodnej verejnosti, použil chemické zbrane,“ vysvetľuje. Horší a a najmä nebezpečnejší je podľa analytika vývoj vzťahov Západu a Ruska.

„Ak sa ich vzťahy posunú o niekoľko rokov späť, bolo by to zlé pre všetky členské štáty Európskej únie, aj pre Slovensko,“ hovorí. Ako upozorňuje, naši politici zase musia dbať aj na slovenskú ekonomiku a životné podmienky Slovákov. „Od Ruska sme napríklad závislí zo surovinovej stránky,“ dodáva. Súčasná situácia sa môže podľa neho vyvíjať rôzne. Všetko teraz záleží na postupe najväčších mocností.

O všetkom rozhodne USA a Rusko. „Možné scenáre je však ťažké dopredu odhadnúť. Najmä preto, že americký prezident mení svoje vyjadrenia zo dňa na deň, a preto si nedovolím tvrdiť, kam až táto situácia môže zájsť. Pokiaľ by však neplatil dialóg, ktorý je najviac potrebný, a pokiaľ by konflikt naozaj prerástol do vojny, pri zbraniach, akými Rusko a USA disponujú, by to bola skaza ľudstva,“ varuje Juraj Zábojník.

Politológ Jozef Lenč tvrdí, že vzťahy Západu a Ruska budú rovnaké ako doteraz. „Budú v rovnakej podobe. Miera nedôvery medzi Ruskom a Západom je už od anexie Krymu. Vzťahy nie sú priateľské a zdá sa, že sú postavené na konkurencii, z čoho pramení aj nedôvera a konflikty,“ hovorí. Slovensko podľa neho konflikt priamo výraznejšie nepocíti. „Vojna v krajine je už 7 rokov a najväčší dosah na nás mal odchod miliónov utečencov zo Sýrie v istej fáze vojny,“ upozorňuje.

Naše peňaženky zatiaľ nič nepocítia

Aj keď obchodné vzťahy Slovenska so Sýriou nie sú výrazné, dosah vojnového konfliktu sa nás môže za istých okolností dotknúť. Ekonomický analytik Maroš Ovčarik však tvrdí, že zatiaľ nič nepocítime. „Podstatne väčšie riziko by bolo, ak by konflikt prerástol do väčších rozmerov. Ak by sa z toho stal konflikt medzi mocnosťami. Vtedy by to mohlo priniesť nervozitu aj medzi investorov a rozkolísať trhy,“ hovorí Maroš Ovčarik. „V súčasnosti je priamy dosah tohto konfliktu na Slovensko skôr minimálny,“ dodal ekonomický analytik.

Rakety S-300 a S-400 a protivzdušná obrana, stíhačky SU-34 s raketami SS-N-25

Možné ciele v Sýrii Asadov prezidentský palác (Damask)

<ul><li>3 krajiny &uacute;to&#269;ili: USA, Franc&uacute;zsko, Ve&#318;k&aacute; Brit&aacute;nia</li><li>3. hodina rann&aacute; v sobotu bola &#269;asom &uacute;toku</li><li>3 v&yacute;skumn&eacute; stredisk&aacute; &ndash; 2 v Damasku a jedno v oblasti Homsu - boli cie&#318;om &uacute;toku</li><li>5 vojensk&yacute;ch z&aacute;kladn&iacute; a skladov v oblasti Damasku tie&#382; zasiahli rakety</li><li>70 min&uacute;t trvala akcia</li><li>105 rakiet vyp&aacute;lili dohromady</li><li>85 rakiet bolo USA</li><li>12 rakiet patrilo arm&aacute;de Franc&uacute;zska</li><li>8 rakiet pou&#382;ila Ve&#318;k&aacute; Brit&aacute;nia</li></ul>

Hrozí Európe smrtiace nebezpečenstvo? Rozhodne o tom Trump a Putin