TASR

Zelenskyj počas stretnutia s médiami po kontrole špeciálnych taktických cvičení v Chersonskej oblasti vyzval na poskytnutie stopercentných informácií o možnom útoku zo strany Ruskej federácie, počnúc 16. februárom, ak sú takéto údaje dostupné. Dodal, že všetky takéto informácie budú predmetom analýzy.

"V informačnom priestore je príliš veľa informácií o hlbokej totálnej vojne zo strany Ruskej federácie. Hovorí sa dokonca o vhodných dátumoch. Chápeme všetky riziká, chápeme, že existujú... Nikoho sa nebojíme, žiadna panika, všetko je pod kontrolou," zdôraznil Zelenskyj.

Poznamenal, že množstvo informácií o možnej ruskej invázii len vyvoláva paniku a "panika v našej krajine je najlepším priateľom nášho nepriateľa".

Zelenskyj je presvedčený, že Ukrajina by sa mala v prvom rade spoliehať na svoju armádu a svojich občanov a byť stále pripravená. Zdôraznil však, že jediný spôsob, ako vyriešiť konflikt, je výlučne diplomacia. "Denne komunikujeme s vedením rôznych štátov... Pretože veríme, že diplomatická cesta je jedinou cestou k deeskalácii a deokupácii," dodal.

Noviny Politico s odvolaním sa na vlastné zdroje informovali, že americký prezident Joe Biden počas piatkového rozhovoru so svojimi transatlantickými spojencami tvrdil, že Rusko môže zaútočiť na Ukrajinu 16. februára.

Rusko obvinilo USA zo snahy o vyprovokovanie konfliktu. Článok pokračuje na ďalšej strane&gt;&gt;&gt;&gt;&gt;

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil v sobotu Spojené štáty z toho, že sa snažia vyprovokovať konflikt na Ukrajine. Lavrov tak spravil počas telefonátu so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a TASS.

"Minister (Lavrov) zdôraznil, že USA a ich spojenci propagandistickou kampaňou o 'ruskej agresii' proti Ukrajine sledujú provokačné ciele, podnecujú vládu v Kyjeve k sabotovaniu minských dohôd a ku škodlivému silovému riešeniu problémov na Donbase," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.&nbsp;

Lavrov zároveň počas rozhovoru opäť upozornil svojho rezortného kolegu na to, že USA a Severoatlantická aliancia (NATO) vo svojich odpovediach doručených Moskve odignorovali základné požiadavky Ruska o nerozširovaní NATO a nerozmiestňovaní útočných zbraní v blízkosti ruských hraníc. Rusko pritom podľa Lavrova zdôraznilo, že práve na základe odpovede na tieto požiadavky bude hodnotiť dokumenty zaslané Spojenými štátmi a alianciou.

Šéf americkej diplomacie počas telefonátu uviedol, že "diplomatická cesta pre vyriešenie krízy je stále otvorená". Tá si však od Ruska vyžaduje, aby pristúpilo k "deeskalácii a v dobrej viere sa zapojilo do diskusie", uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení na svojej oficiálnej webovej stránke.

Blinken okrem toho znova zopakoval varovanie, že v prípade ak "si Moskva vyberie cestu agresie a ďalšieho útoku na Ukrajinu, tak tá vyústi do rozhodnej, masívnej a jednotnej transatlantickej odpovede".

Napätie medzi Ruskom a Západom narástlo po tom, ako Rusko zhromaždilo pri svojich hraniciach s Ukrajinou viac ako 100.000 vojakov. Západ sa obáva toho, že Rusko plánuje inváziu na Ukrajinu, čo Moskva popiera. Žiada však od Západu bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa NATO nerozšírilo o Ukrajinu. Washington tieto záruky odmieta, ponúkol však Moskve možnosť rokovať o novej európskej dohode o odzbrojovaní, píše AFP.

O kríze týkajúcej sa Ukrajiny bude v sobotu ruský prezident Vladimir Putin telefonicky hovoriť aj so svojim americkým náprotivkom Joeom Bidenom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, pripomína AFP.

Treba zabrániť rusko-ukrajinskej vojne, sankcie voči Moskve sú zlé, vyhlásil Orbán. Článok pokračuje na ďalšej strane&gt;&gt;&gt;&gt;&gt;

Rusko-ukrajinskej vojne treba zabrániť, vyhlásil v sobotu v 23. výročnom prejave o stave krajiny predseda maďarskej vlády a predseda vládnej strany Fidesz Viktor Orbán. Podľa spravodajcu TASR pred pozvanými hosťami v budínskom multifunkčnom centre Várkert Bazár premiér zdôraznil, že stratégia Európskej únie voči Rusku zlyhala a sankcie voči Moskve sú zlé.

Prejav predsedu Fideszu vysielaný online na kanáli YouTube bol úvodným podujatím začínajúcej sa kampane parlamentných volieb 2022, ktoré sa budú konať 3. apríla.

K ukrajinskému konfliktu Orbán dodal, že v prípade vojenského konfliktu sa spustí obrovská vlna utečencov, ktorá bude väčšia než z niekdajšej Juhoslávie. Podľa jeho slov Maďarsko vzhľadom na svoju vojenskú a ekonomickú silu nedokáže ovplyvniť vzťahy EÚ s Ruskom, avšak vytvorilo si vlastný model, v rámci ktorého Budapešť spolupracuje s Moskvou.

V tejto súvislosti pripomenul svoju schôdzku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom 1. februára v Moskve, ktorú označil za mierovú misiu. Dodal, že vojna a konflikty vždy priniesli utrpenie a straty pre región strednej Európy i pre Maďarsko. Podčiarkol, že maďarským záujmom je mier a nezávislosť Ukrajiny.

"Vojenská sila EÚ by mala byť porovnateľná s vojenskou silou Ruska. Kým tak nie je, zatiaľ o bezpečnosti Európy rozhodujú Spojené štáty a Rusko. Preto podporujeme vytvorenie spoločnej európskej sily," zdôraznil.

K otázke Balkánu podotkol, že Berlín ani Brusel nemôžu robiť balkánsku politiku proti vôli Maďarska. "Balkán je možné stabilizovať rýchlym prijatím jeho krajín do EÚ a unijným Marshallovým plánom. Neprípustné sú sankcie a mocenská arogancia voči Balkánu," povedal maďarský premiér.

Hovorí sa aj o PRESNOM dátume, kedy má dôjsť k ÚTOKU na Ukrajinu: Prezident ŽIADA dôkaz!