TASR

 Zdôrazňuje to najmä v súvislosti so zásahmi do Trestného zákona. Zásadnú výhradu má k navrhovanému zavedeniu hrozby trestnoprávneho postihu za nezaplatenie peňažných pokút uložených rozhodnutím štátneho orgánu. TASR o tom informoval mediálny odbor komory.

Slovenská advokátska komora plne rešpektuje zámer vlády SR nájsť vhodné riešenia na zvýšenie bezpečnostnej situácie v SR a legitímnu ochranu ústavných činiteľov. "Rovnako rešpektuje, že pri niektorých opatreniach naozaj bezpečnostnej povahy môže byť na mieste aj úvaha o skrátenom legislatívnom konaní. V prípade navrhovaného zásahu do Trestného zákona (a prípadne aj niektorých ďalších novelizačných článkov) však podľa SAK na to nie je dôvod," uvádza komora vo svojom stanovisku.

K navrhovanému zákonu má SAK aj niektoré vecné odborné pripomienky. "Napriek absencii štandardného legislatívneho konania sa bude snažiť doručiť ich predkladateľom na zváženie. Sme totiž presvedčení o tom, že v konečnom dôsledku by malo ísť všetkým o prijatie kvalitnej a proporcionálnej právnej úpravy, ktorá zvýši bezpečnosť občanov SR a ústavných činiteľov," podotkla.

Zásadnú výhradu má k navrhovanému zavedeniu hrozby trestnoprávneho postihu za nezaplatenie peňažných pokút uložených rozhodnutím štátneho orgánu. Tiež k novelizačnému článku k zákonu o elektronických komunikáciách, ktorý má podľa komory umožniť orgánom činným v trestnom konaní žiadať od operátorov citlivé telekomunikačné údaje aj pri vyšetrovaní priestupkov.

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka na sociálnej sieti informoval, že k častiam navrhovanej legislatívy, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom pôsobnosti prokuratúry, zaujme v najbližších dňoch odborné stanovisko spôsobom a na mieste zodpovedajúcom štádiu legislatívneho procesu.

Tzv. lex atentát v stredu schválila vláda. Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. 

Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat. Vláda navrhuje, aby parlament prijal zákon v skrátenom legislatívnom konaní.

Vládny návrh zákona zaradili poslanci do programu aktuálnej schôdze Národnej rady (NR) SR. Návrh na skrátené konanie by mali poslanci prerokovať v utorok (18. 6.) o 14.00 h. Po jeho prerokovaní by o ňom mali rozhodnúť. Následne by mali pristúpiť k prvému čítaniu o samotnom zákone. Poslanci si zároveň predĺžili rokovacie dni. Od budúceho týždňa budú miesto do 19.00 h rokovať do 20.00 h, o hodinu si skrátia aj obedovú prestávku. V piatky by mali rokovať bez prestávky do 16.00 h.

Vláda schválila návrh "lex atentát": Slovenská advokátska komora má závažné výhrady k 2 bodom

Súvisiace články

Takto by mal vyzerať LEX ATENTÁT v praxi: POKUTY, zákazy a protesty na KONKRÉTNYCH miestach

Pri migrantoch je najefektívnejší efekt odstrašenia, tvrdí Kaliňák: Vláda predstaví Lex atentát

Vláda dnes schválila Lex atentát. Protestovať pred domovmi politikov bude zakázané.