TASR

Klus končí ako štátny tajomník rezortu zahraničia, nahradí ho Stančík

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Martin Klus končí vo svojej funkcii. Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila jeho odvolanie k 28. septembru. Zároveň vládny kabinet schválil vymenovanie nového štátneho tajomníka MZVEZ. 

Klusa vo funkcii nahradí Andrej Stančík od štvrtka 29. septembra. Stančík doteraz pôsobil v Národnej rade SR ako poslanec. Zároveň bol členom parlamentného zahraničného výboru a členom Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti.

Novým štátnym tajomníkom MH sa stal hovorca trnavskej automobilky

Vláda v stredu odvolala z funkcií štátnych tajomníkov Ministerstva hospodárstva (MH) SR Jána Oravca a Ľubomíra Galeka a zároveň za nového štátneho tajomníka vymenovala Petra Šveca. Ten doteraz pôsobil ako riaditeľ vonkajších vzťahov a hovorca trnavskej automobilky Stellantis.

Odvolanie štátnych tajomníkov avizoval nový minister hospodárstva Karel Hirman už po nástupe do funkcie. S Galekom a Oravcom sa vtedy dohodol, že na svojich postoch zostanú po odchode exministra Richarda Sulíka (SaS) najneskôr do konca septembra.

Švec svoju profesionálnu kariéru začínal v roku 1995 ako redaktor týždenníka Trend, neskôr pôsobil ako hovorca ministerstva financií, riaditeľ marketingu a hovorca predstavenstva Slovenskej sporiteľne a od roku 2003 do roku 2006 ako hovorca spoločnosti Heineken Slovensko. Od roku 2011 do roku 2016 študoval na Fakulte manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave.

V Rade vlády SR pre prevenciu kriminality končí dôjde k personálnym zmenám

Vo funkcii tajomníčky končí V Rade vlády SR pre prevenciu kriminality k 28. septembru Petra Barnová, stálou členkou už nebude ani Andrea Bučková. Vláda o tom rozhodla na svojom stredajšom rokovaní vlády.&nbsp;Vláda zároveň k štvrtku (29. 9.) vymenovala vedúcu sekretariátu Rady vlády SR pre prevenciu kriminality Barboru Minárovú do funkcie tajomníčky tejto rady. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero bol k tomuto dátumu vymenovaný do funkcie stáleho člena Rady vlády SR pre prevenciu kriminality.

Článok pokračuje na ďalších stranách &gt;&gt;&gt;

Povolanie plavčíka by mohli vykonávať len absolventi kurzu prvej pomoci

Povolanie plavčíka by mohli vykonávať len absolventi akreditovaného kurzu pomoci s vekom minimálne 18 rokov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z dielne rezortu zdravotníctva, ktorý v stredu schválila vláda.

"Z dôvodu ochrany zdravia verejnosti sa upravujú povinnosti prevádzkovateľov prírodných a umelých kúpalísk zabezpečiť plavčíka, ktorý musí mať najmenej 18 rokov a absolvovať akreditovaný kurz prvej pomoci," priblížilo ministerstvo v dôvodovej správe.

Ďalšou zmenou by mohlo byť povolenie vstupu so zvieraťom na kúpaliská pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré môžu vstúpiť v sprievode psa so špeciálnym výcvikom. V súčasnosti sa vstup so zvieraťom na kúpaliská zakazuje pre všetky osoby.

Voliť poštou zo zahraničia by sa mohlo dať aj v prezidentských voľbách

Voliť poštou zo zahraničia by mohli Slováci už aj prezidenta SR. Predpokladá to návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý v stredu s pripomienkou schválila vláda. Zákon sa má tiež upraviť tak, aby mohlo byť druhé kolo prezidentských volieb v rovnaký deň ako voľby do Európskeho parlamentu.

Riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra (MV) SR Eva Chmelová spresnila, že pripomienka sa týkala podnetu, aby odmena členov okrskových volebných komisií nebola ustanovovaná v zákone, ale vo vyhláške MV. "Nemalo by to znamenať zmenu výpočtu, otázka je, ako sa prejaví aplikačná prax z aktuálnych volieb, kde je určená výška odmeny - na základe poznatkov sa to možno upraví vo vyhláške, bude väčší priestor pre zváženie potreby úpravy," uviedla. Pripomenula, že prijatie navrhovaného znenia zákona je podmienené zmenou ústavy.

Vytvoriť by sa mal informačný systém pre voľbu poštou. V ňom by sa volič zapísal do osobitného zoznamu voličov a videl by pohyb poštovej zásielky a hlasovacieho lístka. Hlasovací lístok by sa mohol dať vytlačiť aj z webovej stránky ministerstva vnútra. 

Podstatnou zmenou pri uplatňovaní voľby poštou je skutočnosť, že žiadatelia už nebudú musieť komunikovať s obcou ich trvalého pobytu, ale všetky žiadosti budú prostredníctvom informačného systému na voľbu poštou adresované na jedno miesto, ktorým bude ministerstvo vnútra. "Informačný systém na voľbu poštou bude čerpať potrebné informácie z registra fyzických osôb, čo vyrieši ďalší problém, ktorým bolo overovanie trvalého pobytu žiadateľa," vysvetlil rezort. Rezort vnútra navrhuje účinnosť novely od 1. marca 2023.

Poslanci okolo Pellegriniho neuspeli s viacerými návrhmi

Nezaradení poslanci Národnej rady SR okolo Petra Pellegriniho neuspeli s viacerými návrhmi zákonov. Plénum v stredu odmietlo ich novelu zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov či novelu zákona o majetku obcí.

Nezaradení poslanci navrhovali, aby štát ročne prispieval zväzu protifašistických bojovníkov 500.000 eur, pričom by sa tento príspevok mohol každoročne zvyšovať o infláciu. Pripomenuli, že zväz plní záslužné úlohy presadzovania demokratických princípov, humanizmu a zároveň vyzdvihuje pronárodný odkaz, avšak bez uznávania fašizmu, nacizmu či iných totalitných ideológií.

Novelou zákona o majetku obcí chceli umožniť, aby mohli do vlastníctva obcí z majetku štátu prejsť pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území príslušnej obce. Plénum odmietlo aj ich novelu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zvýšiť ňou chceli tarifný plat pre zamestnancov v školstve o desať percent.

Plénum odmietlo návrhy z dielne poslancov ĽSNS

Poslanci Národnej rady neodsúhlasili návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Návrhom chceli poslanci zmeniť volebný systém pri parlamentných voľbách tak, aby zloženie NR SR odrážalo pomerné zastúpenie regiónov Slovenska. Navrhovali rozdeliť Slovenskú republiku na dva volebné obvody. 

Poslanci chceli tiež meniť Ústavu SR. Žiadali z nej vypustiť ustanovenie, že "právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky". Neuspeli ani s návrhom, aby príslušníkom Ozbrojených síl SR na území Slovenska velili výlučne slovenskí velitelia, teda občania SR.

Vláda odobrila jednoduchšie zakladanie spoločnosti s ručením obmedzeným

Zakladanie spoločnosti s ručením obmedzeným by malo byť jednoduchšie. Umožniť to má štandardizovaný online formulár. Vyplýva to z novely Obchodného zákonníka, ktorú v stredu odobrila vláda. Legislatíva smeruje do parlamentu.

"Zjednodušenie spočíva najmä vo vytvorení štandardizovaných online formulárov a zavedení interaktívneho sprievodcu, ktorý zakladateľa bude sprevádzať pri vytváraní obsahu formulárov a iných príloh potrebných na zaregistrovanie novej spoločnosti s ručením obmedzeným," priblížili ešte skôr z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.

Nemá sa to týkať akejkoľvek spoločnosti s ručením obmedzeným. Navrhovaná úprava definuje predmety podnikania, pri ktorých je zjednodušené založenie možné. Predmet podnikania môže byť v takomto prípade zároveň vymedzený maximálne 15 činnosťami zodpovedajúcimi zavádzanému osobitnému zoznamu vybraných voľných živností.

Legislatíva predpokladá, že pri takto zvolenom predmete činnosti sa zápisom spoločnosti do obchodného registra bude považovať živnostenské oprávnenie za automaticky udelené. Týmto spôsobom vzniknutá spoločnosť má byť automaticky zaregistrovaná aj ako daňový subjekt.

Návrhy na zápis má v prípade spoločností zakladaných zjednodušeným spôsobom vybavovať iba jeden registrový súd bez ohľadu na sídlo spoločnosti, a to Okresný súd Žilina. Dátum účinnosti legislatívy sa navrhuje od 1. januára 2023.

Ministerstvo priblížilo, že návrhom zákona sa do právneho poriadku tiež transponujú požiadavky, ktoré vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností.

Poslanci zatiaľ neschválili návrh, podľa ktorého mal ÚV riešiť inklúziu rómskych komunít

Poslancom Národnej rady (NR) SR sa zatiaľ nepodarilo schváliť návrh, podľa ktorého mal Úrad vlády (ÚV) SR koordinovať inklúziu marginalizovaných rómskych komunít, a tiež použitie finančných prostriedkov z eurofondov určených na túto inklúziu.

Plénum neodobrilo novelu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorá zmeny predpokladala. Zo 138 prítomných hlasovalo za návrh 69 poslancov, 31 bolo proti a 38 sa zdržalo. Návrh nepodporili opoziční poslanci vrátane SaS, ktorej väčšina poslancov bola proti. V rámci ÚV sa mala zriadiť samostatná organizačná zložka. V prípade vymenovania splnomocnenca pre rómske komunity mal byť na čele zriadenej samostatnej organizačnej zložky.

Prelety dronov nad vojenskými objektmi sa majú zakázať

Prelety bezpilotných lietadiel, tzv. dronov, nad vojenskými objektmi a priestormi, ako aj vojenskými konvojmi a transportmi sa majú zakázať. V prípade porušenia by mohli zakročiť profesionálni vojaci a vojenskí policajti. Za priestupok má hroziť pokuta do 500 eur, v blokovom konaní a rozkaznom konaní do 300 eur. Vyplýva to z novely zákona o Ozbrojených silách SR a Vojenskej polícii, ktorú v stredu schválila vláda.

"Legislatívne úpravy sa navrhujú vzhľadom na nárast počtu nepovolených preletov bezpilotných lietadiel cez vzdušný priestor nad viacerými vojenskými objektmi," zdôvodnil rezort. Ako vysvetlil, v aktuálnej bezpečnostnej situácii ovplyvnenej konfliktom Ruska a Ukrajiny nevytvárajú platné zákony dostatočné podmienky na zabezpečenie ochrany pred nežiaducou činnosťou dronov.

Bezpilotné lietadlá má byť zakázané používať do výšky 120 metrov nad úrovňou zeme alebo do výšky hornej hranice príslušnej časti obmedzeného vzdušného priestoru zriadeného na ich ochranu v prípade vojenských objektov a priestorov, ktoré sú označené zákazom fotografovania. 

Hranica 120 metrov má platiť aj pri vojenských konvojoch a transportoch presúvajúcich sa po trase, ktorá bola zverejnená prostredníctvom webového sídla ministerstva obrany. Výnimku by mohlo udeľovať ministerstvo obrany. Profesionálni vojaci, ako aj vojenskí policajti by v súvislosti so zmenami mali mať oprávnenie prerušiť činnosť bezpilotného lietadla. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. januára 2023.

Nárok na odstupné by mohli mať okrem učiteľov VŠ i výskumní pracovníci

Zákonný nárok na odstupné by mohli mať okrem vysokoškolských pedagógov aj výskumní pracovníci či umeleckí pracovníci. Vyplýva to z novely zákona o vysokých školách (VŠ), ktorú do Národnej rady SR predložili poslanci opozičného Smeru-SD Dušan Jarjabek a Jozef Habánik. Plénum ju v stredu posunulo do druhého čítania.

"Cieľom predloženého návrhu zákona je dosiahnuť, aby zákonný nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru mali okrem vysokoškolských učiteľov aj ďalšie kategórie zamestnancov vysokých škôl uvedených v zákone, a to výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci," píše sa v dôvodovej správe.

Okrem toho navrhujú vypustiť ustanovenia obsadzovania funkčných miest docentov a profesorov na dobu určitú vzhľadom na kritérium dosiahnutého veku. Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od 1. januára 2023.

Akademický senát VŠ by nemusel schvaľovať rokovací poriadok vedeckej rady

Akademický senát verejnej vysokej školy (VŠ) by po novom nemusel na návrh rektora schvaľovať návrh rokovacieho poriadku vedeckej rady školy, ale štipendijný poriadok VŠ. Vyplýva to z novely zákona o vysokých školách z dielne Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka (obaja Smer-SD), ktorú Národná rada SR v stredu posunula do druhého čítania.

"Cieľom návrhu je odstrániť nezrovnalosti v súčasnom znení zákona o vysokých školách, v ktorom je chybne zavedená kompetencia akademického senátu verejnej vysokej školy schvaľovať rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy," píše sa v dôvodovej správe.

&nbsp;Poslanci navrhujú do legislatívy doplniť ustanovenie, podľa ktorého sa správna rada verejnej VŠ vyjadruje k výročnej správe o činnosti školy a výročnej správe o jej hospodárení, ktorú predkladá rektor pred schválením v akademickom senáte. Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od 1. januára 2023.

MK SR navrhuje zrušiť povinné príspevky z autorských odmien a honorárov

Od roku 2023 už nebudú musieť autori a umelci odvádzať povinný dvojpercentný príspevok zo svojich odmien umeleckým fondom. Povinnosť odvodu odpadne aj dedičom autorských práv. Vyplýva to z návrhu novely zákona o umeleckých fondoch z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Právna úprava má do trvalej formy uviesť súčasné prechodné ustanovenie, ktoré z dôvodu dosahov pandémie ochorenia COVID-19 dočasne zrušilo povinnosť odvádzať dvojpercentný príspevok. Rezort kultúry v predkladacej správe odôvodňuje návrh záujmom zlepšiť podmienky pre autorov a umelcov. "Umelecká obec dlhodobo vyzýva na zrušenie príspevkov príjemcov autorských a umeleckých odmien s odôvodnením, že ide o dodatočné zaťaženie ich príjmov," konštatuje MK.

Pripomína tiež, že z dôvodu dosahov pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 pristúpilo ministerstvo k novelizáciám zákona, ktoré prechodne stanovili príspevky len ako dobrovoľné, rovnako sa znížili odvody dedičom autorských práv. "Opatrenia platia len do konca roka 2022," upozornilo MK.

Prechodným opatrením v predloženom návrhu novely, ktorá má začať platiť od 1. januára 2023, sa zároveň ponecháva možnosť dobrovoľného príspevku za rok 2022, ktorý si potom možno uplatniť ako daňový výdavok. Dedičom autorských odmien takisto ostáva pre rok 2022 povinnosť odviesť fondom príslušný odvod.

Informačné kancelárie pre obete sa majú začleniť do štruktúry MV SR

Informačné kancelárie pre obete by sa mali začleniť do organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra (MV) SR. V súčasnosti fungujú v rámci národného projektu financovaného z európskych zdrojov. Podľa rezortu sa kancelárie využívajú vo významnej miere, počet klientov rastie. Zriadené majú byť v okresnom úrade v sídle kraja. Vyplýva to z návrhu novely zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti, ktorú v stredu schválila vláda.&nbsp;&nbsp;

"Činnosť informačných kancelárií pre obete spočíva predovšetkým v poskytnutí informácií po individuálnom zvážení potrieb konkrétneho klienta, ako aj vhodného usmernenia tak, aby sa klient následne samostatne a dobrovoľne rozhodol a realizoval ďalšie kroky, ktoré prispejú k riešeniu jeho situácie," vysvetlil rezort.

Informačné kancelárie pre obete fungujú od roku 2018 na základe národného projektu s názvom Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete. Rokuje sa o jeho predlžení, pričom financovanie aktivít by malo byť zabezpečené z Európskeho sociálneho fondu do konca roka 2023.

Obete trestných činov podľa MV SR využívajú informačné kancelárie vo veľkej miere. Od decembra 2018 do decembra 2021 poskytli pomoc spolu 1816 klientom. Počet klientov rapídne stúpol najmä vlani, oproti roku 2020 o 134 percent. V roku 2020 zaznamenali o 48 percent klientov viac ako v roku 2019.

Predmetom novely sú aj zmeny v oblasti prevencie kriminality, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Rada vlády SR pre prevenciu kriminality by už nemala byť viazaná konkrétnym termínom na zverejňovanie, schvaľovanie a poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu. Termín podľa MV SR nie je možné dodržať vzhľadom na enormný nárast žiadostí o poskytnutie dotácií v oblasti prevencie kriminality, ako aj časovú náročnosť procesu schvaľovania a poskytovania týchto dotácií. Rezort zároveň ubezpečil, že rada bude dotácie naďalej poskytovať každoročne.

Vypustiť by sa malo aj ustanovenie zákona, ktoré určuje právnu formu Informačného centra na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality ako zariadenie ministerstva. "Vypustenie predmetného odseku predstavuje pre ministerstvo vnútra širší priestor v rámci rozhodovania, akým spôsobom a prostredníctvom akej organizačnej zložky bude zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo zákona," tvrdí rezort. Deklaruje, že zmena nebude mať žiadny dosah na existenciu informačného centra ani rozsah jeho pôsobnosti.

Trenčín dostane od štátu 15 miliónov eur

Na zabezpečenie projektu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2026 v Trenčíne má štát prispieť sumou 15 miliónov eur. Alokácia sa bude vyplácať postupne, v roku 2023 sa na náklady súvisiace s prípravou a organizáciou podujatia navrhuje vyčleniť zo štátneho rozpočtu 800.000 eur. Vyplýva to z návrhu na finančné zabezpečenie projektu EHMK – Trenčín 2026, z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Rezort pripomína, že na finančnej účasti sa okrem vlády SR podieľajú aj Európska únia, Trenčiansky samosprávny kraj, mesto Trenčín i sponzori. Zdroje na prevádzkové výdavky sa odhadujú na približne 30,5 milióna eur. "Najväčší predpokladaný podiel prostriedkov zo štátneho rozpočtu bude vyčlenený na kultúrny program s prínosom pre obyvateľov mesta a regiónu, ale aj zahraničných turistov," dodáva rezort.

Zdôrazňuje, že prínosy projektu EHMK a multiplikačné pozitívne efekty na rozpočet verejnej správy výrazne prevyšujú výdavky zo štátneho rozpočtu. Dokumentuje to na ekonomickej bilancii EHMK – Košice 2013.

"Prevádzkové náklady na kultúrny program boli vo výške 23,4 milióna eur, z toho verejné prostriedky dosahovali výšku 21,7 milióna eur. Len výdavky návštevníkov na ubytovanie, stravu, dopravu a nákupy v regióne boli odhadnuté na 30,8 milióna eur," upozorňuje rezort. "Konanie projektu generovalo priamo či nepriamo dodatočnú produkciu vo výške 167 miliónov eur, prostredníctvom čoho sa zvýšili príjmy zamestnancov pracujúcich na tejto produkcii o takmer 24 miliónov eur a na pracovnom trhu vzniklo skoro 1500 pozícií pre plný pracovný úväzok," dodal rezort.

Poukazuje tiež na to, že fínske Oulu, ktoré bude v roku 2026 druhým mestom s titulom EHMK, dostalo od fínskej vlády alokáciu v hodnote 20 miliónov eur, maďarská vláda pre EHMK Veszprém-Balaton 2023 schválila 57,3 milióna eur. O udelení titulu EHMK 2026 rozhodla medzinárodná porota 10. decembra 2021, Trenčín vo finálovom kole výberu uspel v konkurencii Nitry a Žiliny.

Zisk zdravotných poisťovní sa má regulovať

Súčasný systém nakladania so zdravotnými odvodmi sa má upraviť. Zaviesť sa má tzv. optimálny výsledok hospodárenia, ktorý má zabezpečiť reguláciu zisku zdravotných poisťovní. Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach z dielne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

"Regulácia spočíva v skutočnosti, že v prípade dosiahnutia zisku vyššieho, ako je optimálny hospodársky výsledok, bude musieť byť suma, o ktorú skutočný zisk presahuje optimálny hospodársky výsledok, použitá iba na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov zdravotnej poisťovne," píše sa v materiáli.

Zmeny by sa mali týkať aj náborov pre zdravotné poisťovne. Zdravotná poisťovňa by po novom nesmela vykonávať nábor poistencov prostredníctvom osôb, ktoré s ňou nie sú v pracovnom pomere.

Vláda dnes rozhodla o ZMENÁCH: Martin Klus KONČÍ ako štátny tajomník, nahradí ho MLADÁ KRV!

Martin Klus KONČÍ ako štátny tajomník, nahradí ho Stančík!

plus1

Plus JEDEN DEŇ

Z domova

politika

Činnosť Vojenského spravodajstva upraví nový zákon, reaguje na nové hrozby

Pôsobenie Vojenského spravodajstva (VS) upraví nový zákon. V stredu ho schválila vláda. Ako zdôvodnil rezort obrany, po 28 rokoch účinnosti už viaceré ustanovenia doterajšieho zákona nezodpovedajú súčasným potrebám a aktuálnemu bezpečnostnému prostrediu. Legislatíva zohľadňuje aj nové bezpečnostné riziká vojenského i nevojenského charakteru, napríklad hybridné či kybernetické hrozby a útoky.

"Zmeny, ktoré návrh zákona prináša, precizujú a dopĺňajú úlohy a oprávnenia Vojenského spravodajstva a taktiež posilňujú kontrolu Vojenského spravodajstva mechanizmami vnútornej i vonkajšej kontroly, čím vytvárajú právny základ pre adekvátne pôsobenie Vojenského spravodajstva v spravodajskej komunite moderných demokratických štátov medzinárodného spoločenstva," uviedol rezort obrany. Účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2023.

"Do zákona sme zakomponovali, aby mohlo byť VS z hľadiska majetkových vzťahov kontrolované Najvyšším kontrolným úradom SR," priblížil šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽANO).

V novom zákone pribudli napríklad úlohy zamerané na hybridné hrozby a dezinformácie, radikalizáciu spojenú s terorizmom a extrémizmom aj spravodajskú podporu Ozbrojených síl SR. Špecifikuje sa tiež postavenie Centra pre kybernetickú obranu SR, jeho pôsobnosť, úlohy a zameranie. Zákon tiež vymedzuje okruh adresátov spravodajských informácií a stanovuje ich rozsah a účel, na splnenie ktorého sa získané spravodajské informácie týmto adresátom poskytujú.

Návrh zákona obsahuje aj ustanovenia upravujúce zasadanie parlamentného osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva. Stanovuje napríklad, že ak člen výboru prestane byť členom poslaneckého klubu, jeho členstvo vo výbore zanikne dňom jeho vystúpenia alebo vylúčenia z poslaneckého klubu. Výbor sa má schádzať najmenej raz za štvrťrok.