Monike Jankovskej hrozí za zločin prijímania úplatku namiesto pôvodných 8 až 12 rokov už iba 3 až 7 rokov. Vďačiť za to môže rozhodnutiu námestníčky Generálnej prokuratúry Viery Kováčikovej. Po prekvalifikovaní skutku tak môže dokonca vyviaznuť len s podmienečným trestom. To však nechce dopustiť podpredseda parlamentu a vyštudovaný právnik Juraj Šeliga: „Je tu enormná snaha niektorých prokurátorov pomôcť Jankovskej vyviaznuť s podmienkou. Považujem to za absolútny škandál a výsmech ľuďom.“

Podpredseda strany Za ľudí sa preto rozhodol podať podnet generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi, ktorý podľa neho môže dať pokyn na to, aby bola Jankovská stíhaná prísnejšie. „Podávam podnet Čižnárovi, aby prešetril postup námestníčky generálneho prokurátora Viery Kováčikovej a aby si zavolal špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika (58). Jankovská má byť stíhaná ako verejný činiteľ. A dokonca ešte prísnejšie, pretože tu je dôvodné podozrenie, že spôsobila škodu značného rozsahu. Až 8 miliónov eur. Za to jej môže hroziť až 25 rokov väzenia.“

Práve Kováčiková a následne Kováčik vraj zmenili kvalifikáciu tak, aby mohla dostať Jankovská miernejší trest. „Niekto nám tu ide tvrdiť, že Jankovská, ktorá bola 19 rokov verejný činiteľ, nebude stíhaná ako verejný činiteľ pre nejaký formalizmus,“ hovorí Šeliga. „Táto úvaha Generálnej prokuratúry je absolútne nesprávna, a nie je opretá o žiadnu relevantnú vysvetľujúcu právnu argumentáciu,“ doplnil ho bývalý minister spravodlivosti a vnútra Daniel Lipšic.

K celej situácii zaujala stanovisko aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. „Považujem za nelogické a nesprávne uvažovať tým smerom, že Monika Jankovská ako štátna tajomníčka nekonala vzhľadom aj na svoju právomoc ako verejný činiteľ pri korupcii voči daným sudcom, a to preto, pretože samotné ministerstvo spravodlivosti má oprávnenie tzv. dohľadu nad sudcami a s tým súvisí aj oprávnenie podávať návrh na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči sudcom. A aj vzhľadom na tento kontext, ak štátny tajomník ministerstva spravodlivosti korumpuje sudcov v súvislosti s ich sudcovskou činnosťou, vnímam to tak, že vzhľadom na svoju právomoc tu vystupuje ako verejný činiteľ.“

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár odmieta zasahovanie do trestnej veci vedenej na Úrade špeciálnej prokuratúry v takzvanej kauze Búrka. Reaguje tak na Šeligov podnet. Čižnár&nbsp;pripomína, že prvá námestníčka generálneho prokurátora Viera Kováčiková v predmetnej veci žiadny pokyn na zmenu právnej kvalifikácie dozorujúcej prokurátorke neuložila. „Netreba azda opakovane zdôrazňovať, že všetky opravné prostriedky proti uzneseniam o vznesení obvinenia boli zamietnuté bez toho, aby sa zmenila právna kvalifikácia,“ doplnila hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová. Doplnila, že právna kvalifikácia závisí od dokazovania v prípravnom konaní a dôkazov.

Pokiaľ dozorujúca prokurátorka oznámila zmiernenie kvalifikácie, takýto postup bol podľa stanoviska GP SR „prinajmenšom predčasný“. „Znovu zdôrazňujeme, že vyšetrovanie je na začiatku, vo veci je potrebné vykonať množstvo dôkazov a po ich vyhodnotení sa bude reagovať aj ustálením právnej kvalifikácie, tak ako vo všetkých trestných veciach, v ktorých sa vedie trestné stíhanie,“ zdôraznila hovorkyňa.

Prokuratúra zároveň upozornila podávateľa, že v prípade podania obžaloby definitívne a s konečnou platnosťou o právnej kvalifikácii skutkov každého z obvinených rozhodne nezávislý súd. V stanovisku sa GP SR pýta, či sme dospeli do doby, keď sa má prokurátor báť vysloviť právne úvahy, ktoré nie sú v súlade s názorom politikov.