TASR

Ivan Korčok: Odkaz z roku 1968 platí aj dnes

Odkaz z roku 1968 platí naplno aj dnes, boj za slobodu, demokraciu a zvrchovanosť sa nikdy nekončí. Pri príležitosti nedeľného výročia okupácie Československa to vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS).

Udalosti spred 54 rokov podľa neho pripomínajú, ako ľahko sa môže zmeniť život od úplných základov. "Invázia a následná okupácia vyvolali v našej spoločnosti hlbokú traumu, nielen preto, lebo iniciovali normalizáciu, ale zapríčinili aj množstvo obetí a tisíce zničených životov," pripomenul Korčok.

Igor Matovič pri príležitosti Dňa obetí okupácie Česko-Slovenska zverejnil trefnú FOTOGRAFIU, nájdete ju TU &gt;&gt;&gt;

Slovensko sa s touto traumou vyrovnalo podľa neho až v roku 1989. "Dnes sme ako zvrchovaný a demokratický štát pevnou súčasťou Severoatlantickej aliancie. Máme skutočných spojencov, ktorí sú pripravení brániť naše územie a slobodu," skonštatoval šéf slovenskej diplomacie.

Okupácia Československa&nbsp;vojskami Varšavskej zmluvy zastavila reformný proces. Pri príležitosti 54. výročia okupácie Československa to skonštatovali nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD.

"Idey socializmu s ľudskou tvárou boli potlačené tankami a nastalo tvrdé obdobie normalizácie. Zároveň však toto obdobie vygenerovalo politickú osobnosť Alexandra Dubčeka, ktorý sa stal symbolom nádeje novej sociálnej demokracie pre celú Európu," uviedli v stanovisku strany, ktoré TASR poskytla jej hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.

Od ruskej invázie na územie Slovenska prešlo 54 rokov, TOTO sa u nás dialo &gt;&gt;&gt;

Invázia sovietskych vojsk a armád Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968 sa na Slovensku pripomína od roku 2021 ako pamätný deň. Poslanci Národnej rady (NR) SR 3. novembra 2020 rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska. V ten istý deň odsúhlasili aj to, že 21. jún sa bude pripomínať ako pamätný deň - Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska.

V nedeľu 21. augusta uplynie 54 rokov od okamihu, keď vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Bulharska obsadili Československú socialistickú republiku (ČSSR). Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Počet obetí spojených s vpádom a prítomnosťou sovietskych vojsk sa odhaduje na viac ako 400.

Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.

Operácia mala zastaviť demokratizačný proces v ČSSR známy ako Pražská jar. Počas nej sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii. Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 prvý tajomník Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ). Okrem neho patrili k vedúcim politickým osobnostiam tohto procesu aj Oldřich Černík či Josef Smrkovský.

Pokračovanie na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Na aprílovom zasadnutí ÚV KSČ v roku 1968 sa prijal Akčný program KSČ, ktorý obsahoval viaceré návrhy na reformy - posilnenie slobody tlače, rozšírenie občianskych práv, ekonomické zmeny a pripúšťal aj možnosť vlády viacerých strán.

Na podporu reforiem vznikla aj výzva Dvetisíc slov, ktorú v júni 1968 skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť. Pozitívna odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti bola však dôvodom, prečo sa o situáciu v ČSSR začali intenzívnejšie zaujímať predstavitelia Sovietskeho zväzu.

Sovietske vedenie začalo požadovať rázny postup proti antisocialistickým silám v ČSSR. V dňoch 20. až 30. júna 1968 sa v Československu konalo vojenské cvičenie Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava, pričom sovietske jednotky odkladali odchod z ČSSR až do prelomu júla a augusta.

Od 29. júna do 1. augusta trvalo známe rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) v Čiernej nad Tisou. Krátko nato, 3. augusta 1968 v Bratislave predstavitelia Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska, Maďarska a ČSSR podpísali tzv. Bratislavskú deklaráciu, v ktorej bola zakotvená aj Brežnevova doktrína: právo Sovietskeho zväzu intervenovať v spojeneckých štátoch.

O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Pod smutne známym tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václavovi Havlovi, boli podpísaní predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.

Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde pod nátlakom podpísali súhlas s pobytom intervenčných vojsk - tzv. moskovský protokol, ktorý ako jediný nepodpísal František Kriegel.&nbsp;Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.

Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a začal sa proces normalizácie. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.

Od ruskej invázie do Československa prešlo 54 rokov: AHA, čo Slovákom odkazuje Korčok a Matovič