RTVS sa vypomstilo, že nepozývala opozíciu do debát... Aké ďalšie VÝHRADY majú Taraba a spol?

Zmeny v RTVS majú niekoľko dôvodov! Čo najviac vadí DANKOVI, TARABOVI a Šimkovičovej?

Dlhy, bankrot, dôvera. Danko a spol. majú niekoľko dôvodov, prečo im vadí RTVS: TOTO sú ďalšie

Zákon, ktorý je v&nbsp;súčasnosti v&nbsp;skrátenom legislatívnom konaní, by sa mal v&nbsp;najbližších dňoch dostať na rokovanie vlády. Poslanci by sa ním mali zaoberať už na aprílovej schôdzi. Ak by všetko išlo podľa plánu, je veľmi pravdepodobné, že začiatkom leta sa verejnoprávny telerozhlas bude volať Slovenská televízia a&nbsp;rozhlas. Okrem iného to bude znamenať, že sa bude voliť nový generálny riaditeľ. A&nbsp;voliť by ho mala – podľa návrhu zákona – sedemčlenná Rada. Troch z&nbsp;jej členov vymenuje ministerka kultúry, štyroch zvolí parlament. Na program verejnoprávnej inštitúcie by mala dohliadať Programová rada, ktorá už bude mať jedenásť členov. Deviatich z&nbsp;nich budú voliť poslanci, dvoch zamestnanci telerozhlasu.

Generálny tajomník rezortu kultúry Lukáš Machala tvrdí, že pri návrhu zákona o&nbsp;Slovenskej televízii a&nbsp;rozhlase vychádzali z&nbsp;modelov, ktoré platia v&nbsp;Nórsku, Španielsku, Taliansku, Slovinsku a&nbsp;vo Francúzsku. Tvrdí, že v&nbsp;rade bude aj nominant ministerstva financií a&nbsp;to „bude záruka, že sa bude pozerať na každú finančnú transakciu“.

Machala obhajuje návrh zákona slovami, že „vysielanie RTVS skĺzlo do roviny bulvárnej a&nbsp;komerčnej televízie“. Podľa neho programová rada vznikla „na základe toho, že si novinári neplnili počas rokov svoje poslanie tak, ako mali“. A&nbsp;preto chce terajšie vedenie ministerstva „dať veci do poriadku“. Podľa Machalu Programová rada nebude vstupovať do vysielania programov, ale „bude kontrolovať, aby štruktúra a&nbsp;vysielanie boli plne v&nbsp;súlade s&nbsp;vysielaním programovej služby vo verejnom záujme“.

Taraba vidí dva hlavné dôvody nielen na výmenu terajšieho generálneho riaditeľa Machaja, ale aj zmenu zákona o&nbsp;televízii a&nbsp;rozhlase. „Štyri roky ma tam redaktori nevolali,“ posťažoval sa. Podľa Šimkovičovej dôvodom bolo, že Taraba patril v&nbsp;minulom volebnom období k&nbsp;opozícii, resp. k&nbsp;nezaradeným poslancom. Ako však podotkol on sám, začal sa verejnosti prihovárať videami na sociálnych sieťach. „A&nbsp;tie majú väčší dosah, ako má televízia,“ objasnil druhý dôvod s&nbsp;istou hrdosťou.

Danko pomenoval dôvody na zmenu zákona i&nbsp;šéfa spojeného telerozhlasu svojsky jasne. 

KRITIKU ZO STRANY DANKA SI PREČÍTAJTE V NAŠEJ GALÉRII.

Peniaze by telerozhlas mohol získať z&nbsp;reklamy, pretože vláda sa chystá zrušiť strop práve na reklamu. „Súkromné televízie zarábajú 90 miliónov na reklame, RTVS očakáva, že tento rok to bude šesť miliónov,“ pokračoval Danko. Terajšiemu vedeniu vyčíta, že stráca práva na športové prenosy a&nbsp;chýba mu aj koncept rozvoja.

Spolu s&nbsp;Tarabom chybu vidia v&nbsp;niekdajšom bankrote Ľuboša Machaja. Ten však ešte pred svojím zvolením priznal, že je v&nbsp;osobnom bankrote. Konkurz na jeho majetok vypísal bratislavský súd v&nbsp;marci 2020. Machaj tvrdí, že dlh mu vznikol, keď si požičal peniaze na záchranu niekdajšieho Rádia Twist. Šimkovičová v&nbsp;tejto súvislosti vyzvala šéfa parlamentného výboru pre kultúru a&nbsp;médiá Romana Michelka (nom. SNS), aby predvolal Machaja, nech vysvetlí svoj bankrot.

Naznačila totiž, a&nbsp;spolu s&nbsp;ňou aj Taraba a&nbsp;Danko, že Machaj môže svoje dlhy splácať práve cez RTVS. „Je to prietokový ohrievač pre externé firmy,“ pritvrdil Taraba. Podľa neho štát platí telerozhlas a&nbsp;ten peniaze „rozhadzuje externým firmám, ktoré si tam vybudovali slušné zázemie“.

Aby nikto nebol na pochybách, Taraba dodal: „Aj to je dôvod, prečo chce ministerka predvolať Machaja pred parlamentný výbor. Nech zistí, či náhodou RTVS nefunguje s&nbsp;nejakými spoločnosťami, s&nbsp;ktorými môže byť prepojený aj on.“ Ministrovi, ale aj podpredsedovi parlamentu prekáža práve Machajov bankrot. Podľa Danka je to dôvod, pre ktorý by nemal riadiť televíziu. Taraba ho zasa nazval „bezdomovcom zasypaným exekúciami“.

V&nbsp;tejto súvislosti denník Plus JEDEN DEŇ oslovil aj Ľuboša Machaja. Na naše otázky nereagoval. Vo štvrtok večer totiž RTVS chystala veľkú televíznu debatu na tému chystaných zmien. Proti návrhu zákona sa postavili aj zamestnanci RTVS. „Žiadame, aby bol daný návrh stiahnutý z&nbsp;pripomienkového konania,“ povedal moderátor Miroslav Frindt, ktorý patrí k&nbsp;výrazným tváram verejnoprávnej televízie. Zamestnanci žiadajú celospoločenskú diskusiu o&nbsp;smerovaní televízie i&nbsp;rozhlasu. Zachovaná by mala byť novinárska nezávislosť. „Najdôležitejšie je, aby riadenie inštitúcie bolo nezávislé od politickej moci,“ zhrnul Frindt požiadavky zamestnancov s&nbsp;tým, že štát by mal zabezpečiť RTVS aj stabilné financovanie.

Podľa moderátora sa pod spoločné vyhlásenie zamestnancov podpísalo už tisíc ľudí. Chcú vystupovať koordinovane. „V&nbsp;tejto chvíli neviem povedať, aké konkrétne kroky budeme robiť,“ hovorí s&nbsp;poznámkou, že zamestnanci a&nbsp;spolupracovníci sa radia každý deň. Na našu otázku, či uvažujú o&nbsp;štrajku, odpovedal rázne: „Nie, o&nbsp;štrajku neuvažujeme. To je krajné riešenie.“

Opozičné strany kritizujú nielen samotný návrh zákona, ale aj skrátené medzirezortné pripomienkové konanie. Aj preto avizujú ešte pred prvým kolom prezidentských volieb zvolávanie ďalších protestov. Ministerka Šimkovičová pri zmienke o&nbsp;protestoch poukázala na to, že dnes už opozičná SaS v&nbsp;minulom volebnom období zrušila koncesionárske poplatky, ktoré boli podľa nej „základný pilier finančnej nezávislosti RTVS“. Preto, ako objasnila, sa v&nbsp;návrhu zákona hovorí o&nbsp;zmluve so štátom. „Peniaze by išli výhradne na programy vo verejnom záujme alebo na zlepšenie technickej infraštruktúry,“ tvrdila. Posťažovala sa, že v&nbsp;ostatných dňoch je terčom útokov, pričom nenávistné reakcie sa týkajú aj jej maloletého dieťaťa a&nbsp;mamy.

Prezidentka Zuzana Čaputová nevidí „reálny dôvod“ na zrušenie RTVS. Jej ostré slová na plánovaný návrh si pozrite v našej galérii.