Zlepšovanie vzťahov medzi našimi europoslancami však nebude až také jednoduché, o&nbsp;čom vypovedá aktuálna situácia na domácej politickej scéne. Napriek tomu bude pre stranu Smer dôležité, aby sa na pôde europarlamentu skončilo sťažovanie na vlastnú krajinu. „Určite nebudem tá, ktorá bude iniciovať rozpravu proti Slovensku, a&nbsp;určite sa nebudem sťažovať v&nbsp;pléne Európskeho parlamentu raz na médiá, potom na mimovládky, na opozíciu a&nbsp;na neviem koho. Myslím si, že je to veľké ponaučenie pre nás všetkých, že sa s&nbsp;tým musíme vyrovnať doma a&nbsp;nebudeme v&nbsp;Bruseli viesť debaty v&nbsp;súvislosti s&nbsp;tým, že Slovensko je nejaká zvláštna krajina,“ uviedla europoslankyňa Monika Beňová.

Zástupcovia politických strán sa v&nbsp;našej diskusii venovali aj frekventovanej otázke zachovania práva veta – teda, aby slovenský prezident, premiér alebo minister mali možnosť odmietnuť niektorý z&nbsp;návrhov EÚ. „My sme vstupovali do EÚ s&nbsp;prísľubom, že budeme mať rovnaké platy, rovnakú životnú úroveň, zachováme si svoje trhy a&nbsp;budeme mať právo veta. To bola jedna z&nbsp;vecí, prečo som aj ja hlasoval za Európsku úniu. Žiaľ, z&nbsp;hospodársko-ekonomického celku, v&nbsp;ktorom si mali krajiny navzájom pomáhať, sa stal akýsi ideovo-politický marazmus, ktorý dnes ovládajú technokrati. Celé to potom vedie do záhuby,“ reagoval Rudolf Huliak (SNS).

Naopak, Progresívne Slovensko (PS) je za reformu rozhodovania Európskej únie, ktoré je podľa neho ťažkopádne a&nbsp;zdĺhavé. „Európska únia rozhoduje veľmi zdĺhavo a&nbsp;veľmi komplikovane. A&nbsp;to vôbec nie je len o&nbsp;práve veta, ale aj o&nbsp;tom, že dosť často rovnaké témy otvárajú aj 80-krát. Takže podľa mňa treba hovoriť skôr o&nbsp;tom, ako lepšie spolurozhodovať,“ uviedol Ľudovít Ódor.

Pre kandidátov z&nbsp;opozičného KDH to však podstatná téma je. „Zachovanie práva veta bolo vždy niečo, čo patrilo bytostne k&nbsp;našej politike a&nbsp;k&nbsp;nášmu postoju k&nbsp;Európskej únii. Tú si predstavujeme ako úniu silných členských štátov a&nbsp;nie ako nejaký federálny zväzok. Práve preto KDH aj zahlasovalo proti Lisabonskej zmluve, ktorá nám toto právo odobrala,“ pripomenula Miriam Lexmann.

Podľa Eugena Jurzycu (SaS) sa 80 percent rozhodnutí na pôde EÚ robí kvalifikovanou väčšinou a&nbsp;zvyšok sa robí cez právo veta. Pre sulíkovcov sú červenou čiarou dane a&nbsp;dlhodobý rozpočet. Kandidáti našej veľkej debaty sa zhodli na odmietnutí nedávno schváleného migračného paktu, podľa ktorého za každého neprijatého migranta bude musieť krajina zaplatiť 20-tisíc eur. „Nechápal som, ako je možné, že za tých 9 rokov neexistuje normálna funkčná kontrola externých hraníc. Keď to neexistuje, tak sa stáva to, že jedna krajina zavedie kontroly proti druhej a&nbsp;nastáva kaskádovitý efekt. Potom sa môžeme rozlúčiť so Schengenom,“ priznal bývalý expremiér úradníckej vlády Ľudovít Odór (PS).

Eugen Jurzyca (SaS) vidí v&nbsp;migrácii ešte ďalší problém. „Z&nbsp;tretích krajín chodí do Spojených štátov a&nbsp;Oceánie dvakrát viac vysokokvalifikovaných ľudí než do Európskej únie. Niekde je chyba,“ upozornil. Podľa SNS je migračný pakt hazardom. „Obyvatelia Slovenska, ak sa vôbec pohrávajú s&nbsp;myšlienkou nejakého súhlasu s&nbsp;migračnými kvótami, sa zahrávajú s&nbsp;vlastnou bezpečnosťou a&nbsp;celkovo životnou úrovňou u&nbsp;nás,“ myslí si Rudolf Huliak.

Kandidáti na europoslancov majú výhrady aj proti Európskej zelenej dohode (tzv. green deal), ktorej výsledkom má byť do roku 2050 klimatická neutralita. „Musíme sa veľmi kriticky pozrieť na všetky regulácie, ktoré boli prijaté v&nbsp;období 2019 až 2024. Pretože prijali celý rad nezmyselných regulácií, ktoré sa musia zmeniť,“ zdôraznila Monika Beňová. Najznámejšou je zákaz výroby áut so spaľovacími motormi do roku 2035.

Europoslanci sa ZHODLI! To, čo robili niektorí politici doteraz, MUSÍ okamžite SKONČIŤ!!