Juraj Vnuk

Nebola to sezóna podľa predstáv, no aj tak má húževnatá Cibulková pred sebou nové výzvy. „Ešte stále si chcem v športe niečo dokázať a som pripravená dávať do tenisu sto percent,“ zavelila do boja v rozsiahlom rozhovore pre Denník Šport. Prioritou sa stal zisk aspoň jedného grandslamu, čo by ju katapultovalo do prominentnej spoločnosti nesmrteľných tenistiek.

„Možno by som si po titule napríklad na Roland Garros povedala, že chcem využiť víťaznú vlnu a vytĺcť z toho čo najviac na ďalších turnajoch. Možno by som začala túžiť po ďalšom veľkom triumfe. A možno by som mala pocit, že som dosiahla vrchol, ďalšia motivácia by sa nedostavila a rozhodla by som sa mať deti.“ Pri zmienke o možnom konci kariéry nechce Bratislavčanka pomyslieť na postupný odchod k turnajom nižšej kategórie. Rada by skončila na vrchole. „To si veru predstaviť nedokážem. Neviem, či je to mojou povahou alebo športovou hrdosťou, ale určite by som sa nedokázala vrátiť na turnaje nižšej kategórie.“

V novej sezóny sa môže slovenskí fanúšikovia tešiť na vysoké méty Dominiky Cibulkovej. „Grandslamový triumf je najväčšia výzva. Bol by to splnený sen. Nehovorím však, že netúžim po tituloch z Miami či Indian Wells. Tiež sú to veľké turnaje. Nikdy sa mi nepodarilo vyhrať ženskú verziu ‚Masters‘ turnajov. Mám teda naďalej viacero motivujúcich mét, nielen grandslamy.“ Dva týždne kvalitného tenisu, prejsť cez sedem prekážok je cesta za úspechom na jednom zo štyroch vrcholov sezóny.

Inšpirácií pre slovenskú hráčku je hneď niekoľko. „Grandslamový triumf sa podarí len pár vyvoleným. Kedysi mi prišiel veľmi vzdialený, pretože veľké turnaje vyhrávali dookola štyri dievčatá. Potom však moja kamarátka Marion Bartoliová vyhrala Wimbledon 2013 a dala nádej všetkým, vrátane mňa. Podobné pocity vzbudili úspechy Ostapenkovej a Stephensovej. Nádej ostatným som zrejme dala aj ja vlaňajším víťazstvom na turnaji majsteriek.“

Konečné 26. miesto je miernym sklamaním, no príčiny treba v hľadať v úplnej inej pozícii oproti minulým rokom. „Odjakživa som hrala najlepšie práve s nastavením: Veď ja vám všetkým ukážem! Tento rok som sa ocitla v opačnej pozícii. Mala som byť tá dominantná, ktorej to chceli ukázať ostatné súperky. Bola to pre mňa veľká skúška a nezvládala som ju ľahko.“ Večne diskutovaná téma Cibulkovej výšky nehrala príliš veľkú rolu v nevýrazný výsledkoch. Hendikep v podobe 161 centimetrov sa dá odstrániť víťaznou mentalitou.

„Kvôli nej sa odo mňa nič nečakalo. Nebola som ako Bulhar Grigor Dimitrov, ktorému všetci odmala hovorili, že raz bude svetová jednotka. Ja som bola tá, ktorá vždy všetkých prekvapila. Okrem výšky však za to môže aj výchova či kultúrne rozdiely. Napríklad v Amerike vedú už deti k tomu, aby boli veľmi sebavedomé. Na Slovensku je to inak.“

Cibulková je po predčasnom konci sezóny veľká optimistka: Do nového ročníka má odvážne plány!