Odjakživa ju bavil svet šoubiznisu, pikošky z domácej scény, ale aj zo zahraničia. A tak sa tomu napokon už dlhé roky venuje aj profesne.

Alexandra Kmeťová

Absolventka Kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pracuje v P1D od roku 2013 a vo svete šoubiznisu a zákulisných pikošiek je ako doma.


Diana Drobuliaková

Posledná rozlúčka s nezabudnuteľným hercom sa konala v Dóme sv. Martina v Bratislave. Mnohí si pritom mysleli, že rozlúčka sa bude konať aj v Slovenskom národnom divadle, no herec si to neprial. Štefan Kvietik totiž v&nbsp;roku 1996 navždy odišiel z&nbsp;divadla za trpkých okolností a pred smrťou sa mimoriadne trápil aj aktuálnou vyhrotenou situáciou vnútri našej prvej scény.

Medzi prvými smútočnými hosťami boli vdova po hercovi, pani Eva, ktorej oporou je syn Martin a dcéry Ivica a Ľubica a samozrejme aj milovaný vnuk Matúš Kvietik. Lúčili sa s ním herci Božidara Turzonovová, Štefan Bučko, Peter Kočiš, Marek Ťapák, Sarah Arató, Peter Trník a Hana Gregorová. Rodina napokon prijala ponuku na pohreb so štátnymi poctami. Aj preto prišlo mnoho známych politikov - Andrej Ďanko, Lukáš Machala, Anton Hrnko, Peter Plavčan, šéfka SND Zuzana Ťapáková.

Pred kostolom bolo veľké plátno, na ktorom sa premietali citácie z kultovky Medená veža: ,,Kto zradí kamaráta, tomu zhnije nos, jazyk mu oblepia čierne vredy, celá tvár sa mu potom premení na riť. No ! Tak si vyberte ! Musíme to premaľovať." alebo ,,Kamarát má vždy pravdu, aj vtedy, keď nemá pravdu." V katedrále bola vystavená rakva, ku ktorej čestná stráž priniesla veľký veniec od prezidenta Petra Pellegriniho.

Smútočné príhovory mali herci Božidara Turzonovová, Peter Kočiš, prečítal aj list do Dušana Jamricha a Marek Ťapák.

Smútočným hosťom sa prihovoril aj zdrvený vnuk Matúš Kvietik a dedovi poslal emotívny odkaz do neba. ,,Skončila sa éra dlhodobého priateľstva troch kamarátov - Štefana Kvietika, Ivana Mistríka a Ivana Rajniaka. Skončila sa éra velikánov jeho generácie zo Slovenského národného divadla. Jeho odchodom sa uzatvára kruh zlatej generácie, ktorej tvorba vo svojej vrcholovej forme produkovala kultúrne dedičstvá, o ktorých môže dnešná aj moja herecká generácia iba snívať. Vy ho poznáte pod mnohými menami. Pre mňa bol vždy však dedo. Dedo, nikdy som nemal to privilégium zažiť ťa na divadelných doskách, moja znalosť o tebe pochádza hlavne z tvojej audiovizuálnej tvorby. Dokonca som sa o tebe aj učil počas môjho štúdia na VŠMÚ. Pre mňa si bol však vždy dedo. Párkrát si mi navliekol naopak montérky, strašil ma hmyzom, ktorý si doniesol domov z natáčania filmu Oáza alebo si mi nechtiac ako 10-ročnému uvaril špagety na víne." Pri jeho slovách ľudia len ťažko zadržiavali slzy. ,,Odchodom môjho deda prišla slovenská kultúrna obec o posledného velikána svojej generácie a naša rodina stratila jednu zo svojich najvzácnejších duší," dodal.

Na rozlúčke vystúpil spevák Robo Grigorov, ktorý zaspieval pieseň Pocta Majakovskému. Nasledovala druhá časť, cirkevný obrad, ktorý si želal herec. Rakvu s hercom následne vyniesli chlapi z horskej služby. Na rozlúčke však chýbala jedna dôležitá osoba. Hercova filmová a divadelná najväčšia láska - herečka Emília Vášáryová. Mala však na to svoje vážne dôvody. “Nie, nebola som. Som chorá, musela som odvolať aj predstavenie v SND. Nedá sa nič robiť, držala som sa celú zimu a teraz som to od niekoho chytila nejakú blbosť. Neviem poriadne hovoriť, stále kýcham, bolia ma uši. Ďakujem pekne,” povedala nám Milka chrapľavým chorým hlasom.