Tribula nedá na svoju vášeň ku koňom dopustiť. „Kedysi dávno sme začínali s&nbsp;voltížou všetci. Bola to taká predpríprava do sedla a&nbsp;ja osobne som začal s&nbsp;voltížou ako šesťročný. Potom som prešiel na parkúr, ale keď som mal asi 18 rokov, tak ma mladí nadšenci poprosili, aby som to skúsil s&nbsp;nimi. A&nbsp;odvtedy sa tomu venujem prakticky doteraz,“ opísal Janko svoj vzťah k&nbsp;tomuto športu ešte v&nbsp;roku 2018 pre portál <a target="_blank" rel="noopener" href="http://kosiceonline.sk">kosiceonline.sk</a>.

Markizák nedávno v&nbsp;Teleráne o&nbsp;svojej veľkej záľube prezradil viac. „Tento môj kôň je nemecké plemeno, volá sa Leo da Vinci. Keď som ho kúpil, bol bez mena. Rozmýšľal som, aké meno mu dám, vošiel som do boxu a&nbsp;on jazykom po stenách maľoval rôzne obrazce. Povedal som si, tak ty budeš maliar, tak som mu dal meno Da Vinci. Svojho času získal dokonca cenu kôň roka. Je to môj veľký kamarát, v&nbsp;stajni pri ňom som naozaj sám sebou. Je to taký protipól k&nbsp;televíznej práci. V&nbsp;stajni nikoho nezaujíma, kde pracujem. Kôň ma vníma ako parťáka, trávim s&nbsp;ním veľa času a&nbsp;som mu naozaj vďačný za veľa,” prezradil Tribula v&nbsp;Teleráne.­

A&nbsp;čím mu vlastne kone učarovali? „Leo mal nedávno 15 rokov, je to taký pubertiak (smiech). Kone ma fascinujú od mojich 6 rokov, keď som bol prvák v&nbsp;základnej škole. Rodičia vtedy nemali veľmi peniaze na rozhadzovanie, no v&nbsp;jazdeckom areáli som si to mohol ,odpracovať'. Cez týždeň som sa učil jazdiť a&nbsp;cez víkendy som mával služby v&nbsp;stajni, kde sme upratovali stajne a&nbsp;kydali hnoj. Kone ma fascinujú ušľachtilosťou a&nbsp;dobrým srdcom a&nbsp;tým, že sa dobre učia. To ma na nich baví. Stále tvrdím, že keď trénujem, som s&nbsp;koňom partner. Často ho nechávam ukázať jeho povahu, aby naozaj predviedol, čo v&nbsp;ňom je a&nbsp;nech je sám sebou,” netají sa markizák, ktorý má na konte veľa úspechov, hlavne teda aj jeho zverenci a&nbsp;ich koníky.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/domaci-soubiznis/foto-markizacky-redaktor-jan-tribula-jeho-srdcovka-ako-trener-vyhrava-prestizne-ocenenia/2">FOTO TRIBULU NA KOŇOCH V GALÉRII &gt;&gt;</a>

„Trénujem tri dievčatá, ktoré sú v&nbsp;reprezentácii. Sú nesmierne talentované, šikovné, jazdíme aj Slovenský pohár a&nbsp;medzinárodné preteky. Voltížne jazdenie je vlastne akrobaticko-gymnastické cvičenie na cválajúcom koni, no a&nbsp;tie moje baby sú naozaj veľké talenty, spolu sme precestovali celý svet. Keď som ešte pred rokmi trénoval chalanov, boli sme majstri Európy. Každý koník, ktorého som trénoval, získal ocenenie kôň roka, ktoré udeľuje Slovenská jazdecká federácia. No a&nbsp;sme mnohonásobní majstri republiky, ja to ani nepočítam. Nerobíme to pre úspechy, ale preto, lebo spolu trávime voľný čas a&nbsp;je nám spolu fajn. A&nbsp;nachádzame v&nbsp;tom to, čo nás spája,” hovorí.

Jazda na koni je často spájaná s&nbsp;tým, že hrozia vážne zranenia z&nbsp;pádov z&nbsp;koňa. Mnohí diváci možno netušia, že Tribula má za sebou veľké zranenie. „Keď som mal 15 rokov, vtedy som sa venoval parkúrovému skákaniu. Padol som z&nbsp;koňa a&nbsp;kôň spadol na mňa! Mal som zlomené nohy, krčnú chrbticu, a&nbsp;tak kadečo, ale sila a&nbsp;láska ku koňom bola silnejšia ako tie zranenia. Síce prvých pár mesiacov, keď som sa vtedy dával dokopy, bol tam aj strach, ale hovorím, že to bola moja chyba. Ten kôň za to nemôže a&nbsp;pády patria k&nbsp;tomuto športu. A&nbsp;na druhej strane sa hovorí, že človek padá na to, čo má najväčšie. Väčšinou padám na hlavu. Neviem, čím to je. Vždy, keď som padol, tak si to odniesla moja hlava,” dodal s&nbsp;úsmevom.

FOTO Markizácky redaktor Ján Tribula a jeho srdcovka: Ako TRÉNER vyhráva prestížne ocenenia