Daniela Pirschelová

Ubytovacie zariadenia na Zemplínskej šírave praskali za socilistických čias vo švíkoch. Bolo nemysliteľné nájsť v sezóne&nbsp; voľné miesto v autokempingoch a stanových osadách .

Návštevnosť Šíravy však zhruba od roku 1993 začala rapídne klesať. Slováci smerovali do zahraničia a „cudzina“ si na Šíravu ani len nespomenula. Tento stav trval až do roku 2001. Od roku 2002 začalo znovuobjavovanie tohto kúta Zemplína.

„Rok 2008 bol po revolúcii vrcholom v návštevnosti. Už od mája sme mali obsadené všetky letné termíny. Ak sa niekto spamätal príliš neskoro, ubytovanie v okolí nádrže už nenašiel. Musel sa uspokojiť s hotelom v Michalovciach alebo podnájmom v niektorej z okolitých obcí,“ vysvetľuje majiteľ Chatovej osady Ideál na Bielej hore, Ľubomír Ďurík (60). Hotelieri a ostatní podnikatelia v cestovnom ruchu na túto sezónu len s nostalgiou spomínajú.

„V roku 2009, po prijatí spoločnej meny už k nám prišiel len málokto. Zaznamenali sme neskutočný pokles turizmu na Šírave a rok čo rok bolo návštevníkov&nbsp; menej a menej. Verní nám ostali len Poliaci,“ spomína pán Ďurík. Poľská vláda však tomu spravila koniec. „Domácim začala finančne prispievať na oddych a relax. Podmienka bola, minúť peniaze doma, nie v zahraničí,“ vysvetľuje chatár.

Návrat dovolenkárov začal po teroristických útokoch a prírodných katastrofách v zahraničných dovolenkových destináciách. „Nie sú to však už&nbsp; mesačné, ale maximálne dvojtýždňové, pobyty“&nbsp;povzdychne si Ľubomír. Rekreačná oblasť je v posledných rokoch len medzizastávkou pri ceste cudzincov na Balaton alebo na Ukrajinu. „Napríklad Česi začali najnovšie objavovať krásy našich východných susedov. Láka ich prejsť Východné a Západné Karpaty na „offroadoch“ teda terénnych automobiloch, u nás túto možnosť nemajú,“ hovorí skúsený chatár.

Dozvedeli sme sa, že mnohí turisti pricestujú do Michaloviec vlakom, tam nasadnú na bicykle, ktoré so sebou prepravujú a objavujú východ ako cykloturisti. „Nič nás nenúti ostať na jednom mieste, buď si postavíme stan alebo prenocujeme pod širákom, či za pár eur niekde na súkromí. Stravovanie riešime za pochodu,“ prezradil nám Pražák Jiří (34) s priateľkou Kateřinou (28). Manželský pár z mesta Teplá v okrese Cheb, Zdeněk (52) a Monika (50) si zasa vytýčia trasu a podľa toho sa riadia. „Na Šíravu sme prišli z Balatónu, prespali sme tu jednú noc a pokračujeme ďalej. Chceme čo najviac vidieť. Musím povedať, že Zemplín sa nám&nbsp; páči. Je tu naozaj veľmi krásne a žijú tu milí a ochotní ľudia. Určite poradíme návštevu Šíravy našim priateľom i známym,“ tvrdi manželský pár, ktorý k&nbsp;východoslovenskému&nbsp;moru chodí každý rok.

Rekreačné strediská v okolí Šíravy&nbsp;

Hôrka resp. Lúč - v správe obce Vinné

Medvedia hora - v správe obcí Vinné a Kaluža (hranica katastrov rozdeľuje stredisko na dve časti)

Ceny ubytovania sa rôznia podľa toho, aký typ bývania si vyberiete. Z&nbsp;každého druhu tu však nájdete dostatok ponúk. Ceny ubytovania za osobu a&nbsp;noc: chatová osada 8 - 10 eur priváty 11 - 20 eur penzióny 20 - 45 eur hotely 65 - 123 eur

Ponuka atrakcií na Zemplínskej šírave by mohla byť bohatšia, ale tie, ktoré tam sú, stoja za to. Hipocentrum Vinné: na koni si môžu zajazdiť začiatočníci aj pokročilí. Môžete si dopriať aj viacdenný výlet. Výučba jazdy 15 eur/osoba na hodinu, vychádzky so sprievodom 15 eur/osoba na hodinu, jazda v&nbsp;koči 50 eur/hodinu, viacdenný výlet 50 - 70 eur. Thermalpark Šírava: akvapark s&nbsp;bazénmi, vodnými atrakciami a&nbsp;wellness centrom si užijú dospelí aj deti. Denný vstup dospelí 15 - 19 eur, deti 12,90 - 16 eur. Medzi najvyhľadávanejšie atrakcie patria vyhliadkové plavby motorovou jachtou, ktorá má kapacitu 5 osôb. Plavby sú rôzne dlhé. malá plavba (60 min) 45 eur za celú loď veľká plavba (105 min) 65 eur za celú loď nočná plavba (90 min) 45 eur za celú loď - v&nbsp;cene je šampanské

Celé okolie Zemplínskej šíravy je však atraktívne.V&nbsp; jej blízkosti&nbsp; sa nachádza aj množstvo zaujímavých miest či pamiatok, z nich možno spomenúť zrúcaniny kostolíka pod Senderovom, Viniansky hrad, Morské oko a Sninský kameň vo Vihorlatských vrchoch.

Kedysi najvýznamnejším strediskom bola Hôrka. Pamätníci toto miesto poznajú skôr ako Slnečný Lúč (dnes skrátene Lúč). Ľudia tu trávili v stanoch niekoľkotýždňové dovolenky. „Určite to tu nežije, ako vtedy. Nevieme konkurovať vizuálnou stránkou, ale ani službami dovolenkovým destináciám v zahraničí,“ hovorí referent pre cestovný ruch obce Vinné, Patrik Cimprich.

„A stačilo by málo, aby sa samosprávy v okolí Šíravy prestali hrať len na svojom piesočku a zjednotili sa do jednej organizácie, ktorá bude Šíravu spravovať finančne a organizačne,"&nbsp;dodáva.&nbsp;Takéto modely fungujú v mnohých lyžiarskych strediskách v Rakúsku. &nbsp;

Cimprich si myslí, že Slováci ešte nedospeli na úroveň západných krajín. „Turizmus je tu len minimálne vnímaný ako odvetvie, ktoré dokáže zarábať. Najmä samosprávam chýbajú finančné prostriedky na zatraktívnenie svojho prostredia. Žiaľ, veľkú zásluhu má na nerozvoji turizmu aj štát,“ podotkol.

Zdôraznil, že v porovnaní so susednými krajinami V4 dávame žalostne málo peňazí na jeho rozvoj. V rámci EÚ sme na chvoste v prideľovaní finančných prostriedkov na tento účel.

Zásadný vplyv&nbsp; na úsilie kraja má aj podoba platného zákona o podpore cestovného ruchu."Len pre ilustráciu - výška dotácie štátu pre oblasť Zemplínskej šíravy na rozvoj CR je len 26 400 eur, čo je príliš málo. Na druhej strane však treba povedať, že príspevok sa odvíja od počtu prenocovaní. Ak by podnikatelia priznali oficiálne ich počty a&nbsp;zaplatili miestne dane, aj príspevok od štátu by mohol byť vyšší,“ povedal košický župan Rastislav Trnka.

Prítomnosť návštevníkov teší správcov rekreačných stredísk, ale nevýhoda, ktorá z toho plynie je množstvo odpadu, ktoré sa tam kopí. „Upratujeme ho nielen my ako obec Vinné, ale napr. aj Slovenský rybársky zväz. Mnohí ľudia sú tu nekultúrni a toto je jedno z najväčších nešťastí, ktoré u nás turizmus spôsobuje,“ predostiera aj negatíva Patrik Cimprich.

Je presvedčený, že pokuty nie sú správnym spôsobom, ako tomuto problému zabrániť. Správne je zveľadiť tieto destinácie do takej miery, aby sa ľudia štítili tam odpad vyhodiť, aby prostredie v ktorom sú, vplývalo na nich pozitívne. „Je to tiež o postoji samospráv či organizátorov masových akcií napr. pri použití jednorázových plastových pohárov. V iných krajinách to začína fungovať tak, že zaplatíte zálohu za plastový pohár napr. 3 eurá, a celý večer Vám čapujú nápoje len do neho. Následne ho vrátite a dostanete späť svoje peniaze. Spôsobov je mnoho, len ľuďom sa nechce meniť zaužívané praktiky,“ dodáva.

Vrásky na čele spôsobuje v neposlednom rade aj pohodlnosť turistov. „Tí by často chceli prísť autom až tesne k vode, namiesto, aby prešli na pláž pár metrov peši. Zaujímalo by nás, či by to isté urobili aj v zahraničí,“&nbsp; spomenul ďalšie negatívum Patrik Cimprich. Priznáva, že problém by čiastočne vyriešilo prioritné odkazovanie návštevníkov na veľkokapacitné parkoviská. Čo sa však momentálne nerobí.&nbsp;

Turisti, ktorých sme stretli na Šírave, sa nám posťažovali, že v prípade nepriaznivého počasia odchádzajú domov, keďže okrem kúpania sa nedá tu robiť nič iné. „Áno, je to tak. Príčinou problému sú nedostatočné investície do rozvoja Šíravy. Veď na plážach chýbajú toalety, športoviská, detské ihriská, zaujímavé atrakcie nielen pre mladých. Klamali by sme, keby sme tvrdili, že sa Šírava a jej okolie vôbec nemení, no progres postupuje veľmi pomaly. Jednoznačne tu už roky chýba cyklotrasa, zrevitalizované pláže, outdoorové atrakcie, kvalitné kempy s dobrým vybavením,“ pomenúva&nbsp; čo miestnych trápi.

FOTO Poznáte slovenské more? Jeho fotografie vám vyrazia dych: To tu naozaj takto vyzeralo?