Ako reportérka sa venuje spravodajstvu a mapovaniu zaujímavostí najmä v Banskobystrickom kraji.

Kristína Mindáková

"Kivanij e manušenge sastimo, bacht taj páča... Želám ľuďom zdravie, šťastie a pokoj". Toto boli prvé slová, ktoré nám povedal Jaroslav Bihary, keď sme mu zavolali.

Podľa neho sú Vianoce pre Rómov mimoriadne dôležité, pretože väčšina z nich je katolícky založená. „Pred 50 rokmi, keď som bol ešte dieťa, pamätám si, ako moja babka a mama chodievali po dedinách žobrať, aby mali čo dať deťom. Sviatky chcel mať každý, aj keď nemali veľa,“ spomína. Základnými hodnotami boli zdravie, súdržnosť rodiny a vzájomná úcta, čo podľa neho v dnešnej dobe často chýba.

Rómske rodiny si zakladajú na bohatej štedrovečernej večeri. Na stole nesmie chýbať ryba, šošovicová či rybacia polievka, halászlé a obľúbená kačacia pečeň. „U nás je na stole všetko - od ryby, kačacej pečene, až po kačicu. Na druhý deň robíme slepačiu polievku zo starej sliepky a pripravujeme tradičný frištuk - pečené kurča na cibuľke, podobné perkeltu,“ vysvetľuje Bihary.

Ďalšou pochúťkou je kapustný list plnený mletým bravčovým mäsom s ryžou. Ryžu varia netradične - v tej vode, kde sa varila sliepka, a pridá sa mrkva. Keď je hotová, dá sa na ňu pečené kurča.

Aké tradície rodina dodržiava, si prečítajte na ďalšej strane:

Vianoce sú pre Rómov predovšetkým časom rodiny. „Po štedrovečernej večeri sa spievajú rómske piesne, spomína sa na blízkych a rodiny sa navštevujú, aby si zavinšovali,“ hovorí Jaroslav. Obľúbené sú živé spevy, ktoré nahrádzajú koledy, a na zlepšenie nálady hrá moderná rómska hudba.

Medzi tradičné zvyky patrí kladenie orechov do rohov miestnosti, prekrajovanie jabĺčka na polovicu pre zdravie a ukladanie rybích šupín či mincí na roh stola pre hojnosť. Pod stôl Rómovia dávajú jačmeň a pod vianočný stromček zväzok slamy, ktorá symbolizuje miesto narodenia Ježiška.

Ako rodina prežíva príchod Nového roka, si prečítajte na ďalšej strane:

Príchod Nového roka sa nesie v duchu osláv a veselosti. Rodiny sa stretávajú u toho, kto má najväčšiu miestnosť, a spoločne organizujú „bašavel“. „Nechýba alkohol, chlebíčky, šunkové misy a záviny. Niekto robí fazuľovú polievku, iný kapustnicu. Snažíme sa však vyhýbať jedlám, ktoré by symbolicky mohli odniesť šťastie, ako sú jedlá z hydiny,“ dodáva so smiechom. Aj pri výbere alkoholu sa ukazuje rôznorodosť.

Niektorí si pochutnajú na šampanskom Dom Pérignon alebo drahom koňaku, iní na obyčajnom vínku. Podľa Jaroslava Biharyho však najdôležitejšie zostáva, že rodina je pokope a spoločne privíta nový rok. 

Hoci sa mnohé zvyky modernizujú, rómske rodiny si svoje tradície stále vážia. „Najväčšou hodnotou je rodina. My, Rómovia, si tieto hodnoty vážime, na rozdiel od mnohých iných, ktorí zabúdajú na pokoj a radšej sa naháňajú za bohatstvom,“ uzatvára.

Pôjdete do kolien! Pozrite sa, na ten bohatý stôl: Keď už oslava, tak nech to stojí za to!

Autor článku

Kristína Mindáková

Pôjdete do kolien! Pozrite sa, na ten bohatý stôl: Keď už oslava, tak nech to stojí za to!

Autor článku

Kristína Mindáková

Súvisiace články

Peter (62) je farár, akého ste ešte nevideli! Po bohoslužbe vyzlečie sutanu a uteká na koncert

Wolfi z Dunaja, Mirka, či Erik: Zdravotne znevýhodnení herci ukazujú, že umenie nepozná hranice

Vladimír (60) bojuje o zrak, svojej vášne sa nevzdal: Napriek hendikepu je úspešný lukostrelec!