Umelecká kováčka Andrea (30) vyrobila model prvého slovenského auta: Úžasné, POZRITE sa na to!

FOTO Takto vyzeralo prvé slovenské auto: Za jeho replikou stojí umelecká kováčka Andrea (30)!

Za replikou prvého slovenského auta stojí umelecká kováčka Andrea (30): POZRITE, čo vyrobila!

Automobil s názvom “Drndička” v&nbsp;minulosti zostrojil <a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/regiony/michal-majer-vyrobil-prve-auto-slovensku-smutny-osud-drndicky-pozrite-ako-vyzerala" target="_blank">pán Majer zo susednej obce Psiare</a> podľa technickej dokumentácie auta bulharského cára Ferdinanda Coburga. Na pripomenutie tohto technologického počinu vytvorila v&nbsp;roku 2023 model tohto auta sympatická umelecká kováčka Andrea Kosecová (30) z dedinky Hajnáčka (okr. Rimavská Sobota). Práve ten môžeme nájsť v strede Hronského Beňadika, umiestnený je len kúsok od obecného úradu.

FOTOGRAFIE NOVÉHO MODELU DRNDIČKY SI POZRITE VO FOTOGALÉRII

“Autíčko sme sme tvorili v našej kováčskej dielni, pracovali sme na ňom približne 5 mesiacov a pomáhali mi ocko a brat. Hoci mám už za sebou viacero väčších projektov, toto je pre mňa unikát. Celá konštrukcia auta je zo železa a je aj žiarovo zinkované, takže nebude hrdzavieť,” povedala nám Andrea s tým, že hoci auto nemá motor, je vo svojej podstate pojazdné. Zostrojila ho len na základe fotografií, nemala k dispozícii žiadnu projektovú dokumentáciu, ani technické výkresy.

“Doma som sa na ňom vyvážala po dielni najskôr tak, že ma tlačil brat a dokým nebola v aute podlaha, tak som sa zahrala na Flinstonovcov - nohami som sa posúvala dopredu a dozadu,” smeje sa umelkyňa, ktorá už ako malá sedávala pri ockovi v dielni a sledovala ho ako kuje. Keď mala 12 rokov, prvýkrát si v dielni sama zakúrila a začala skúšať. Zaujalo ju to natoľko, že neskôr vyštudovala prvú strednú školu v Kremnici, odbor umelecké kováčstvo a zámočníctvo a ďalšiu v českom Turnove, konkrétne umelecké odlievanie kovov.

Otec sympatickej umelkyne, Tibor Kosec, je na svoju dcéru mimoriadne hrdý. “To sa nedá ani opísať. Ešte keď bola maličká, tak mi zahlásila, že “oco, ja budem kováč”. Teraz je prakticky jednou z dvoch kováčiek na Slovensku, ktoré sú aktívne a hoci je výborná v remeselných veciach, ide aj dosť výrazne do umenia. Stále všetko spolu konzultujeme a vždy sa so mnou radí. Verím, že ju ešte dlho budem zušľachťovať v týchto veciach,” poznamenal s úsmevom.

Prvý slovenský automobil, ktorý domáci nazávali “Majerova drndička”, vyrobil okolo roku 1920 zručný zámočník Michal Majer vo vlastnej autodielni. Na nový model sa prišla pozrieť aj jeho vnučka Jožka Košťálová, ktorá žije v Nitre.&nbsp;“Pamätám si na starého otca, ale o tom, ako auto skonštruoval, veľmi nehovoril. Autíčko už neskôr bolo odložené, no máme ešte fotky ako sme s ním aj ja so sestrou a&nbsp; mamička. Veľmi ma teší, že si takéto veci cenia ľudia, aj mladšia generácia,” povedala nám.

Podľa zachovaných informácií samotnej výrobe tohto kabrioletu predchádzala úsmevná situácia, ktorá súvisí s bulharským cárom Ferdinandom Coburgom. Ten cestoval do Svätého Antona, keď sa mu pokazilo medzi Psiarmi a Kozárovcami auto. Šofér sa preto vypytoval ľudí, či nevedia o niekom, kto by mu auto opravil. Ukázali na fúzatého muža, ktorý práve kráčal z polí s kosou na pleci, avšak vodič pohrdlivo povedal: „Čo už len môže taký „gaťášparast“ vedieť?“

Starý Majer niečo následne porobil v motore, sadol si za volant k cárovi a povedal šoférovi, nech ich skúsi roztlačiť. Auto sa pohlo a namyslený panský šofér za ním musel utekať až do Psiarov. Coburg sa chcel Majerovi nejak odvďačiť, preto sa ho spýtal, čo by si želal. Od cára si zažiadal dokumentáciu od auta, volant a kolesá. Keď dostal, o čo poprosil, pustil sa do výroby vlastného auta a časti motora mu podľa drevených makiet odliali v Kachelmanových strojárňach vo Vyhniach.

Bol to špecifický druh motora – dvojvalec vidlicový, nachádzal sa tu vodou chladený chladič, tri rýchlosti a riadiaca páka na pravej strane. Kabriolet bol dlhý asi dva aj pol metra a nemal tachometer. Dosahoval asi 50-kilometrovú rýchlosť a spotreboval šesť litrov benzínu na sto kilometrov. Hráškovozelená karoséria mala drevenú konštrukciu. Automobil mal drevené kolesá a nemal svetlá. To však jeho tvorca vyriešil šikovne – keď vedel, že sa niekde zdrží až do tmy, zobral so sebou svojho učňa, ktorý mu na cestu posvietil obyčajným lampášom. Dostal názov “Drndička”, pretože na vtedajších hrboľatých cestách neskutočne hrkotalo – drnčalo. Majer ho pôvodne zostrojil len pre seba, avšak postupne ho vylepšoval – vymenil kolesá, pridal osvetlenie a obnovil interiér. Tento kabriolet jazdil do roku 1952, neskôr ho mal vlastník dlho v pajte, potom ho predal a napokon ale skončil na smetisku. Motor si niekto odniesol. Veľké množstvo informácií o vzniku tohto auta sa však stratilo a príbeh jeho „zrodenia“ tak zostáva zahmlený.