TASR

Ministerstvo životného prostredia SR vydalo zoznam obcí, v ktorých je zvýšené riziko s nebezpečnou zverou, predovšetkým s medveďom. Minulý rok bolo v týchto oblastiach odstrelených 7 medveďov, čo je viac, ako za predchádzajúce 3 roky. "Zásahový tím bude ešte dôraznejšie pokračovať v odstraňovaní jedincov, čo stratili plachosť," uviedol tlačový odbor MŽP.

Viaceré poranenia utrpel vo štvrtok (3. 3.) po napadnutí medveďom horár v doline Tiefengrund v Strážovských vrchoch pri Nitrianskom Pravne v okrese Prievidza. Lesy SR o útoku informovali políciu i Zásahový tím pre medveďa hnedého.

K napadnutiu horára došlo počas výkonu jeho pracovnej činnosti. "Išiel kontrolovať oplôtok, keď ho medveď napadol. Spôsobil mu viaceré poranenia, mal doškriabanú tvár a ruky, natrhnuté ucho, zahryznuté do ramena a bol v šoku. K horárovi sa dostali kolegovia, ktorí privolali záchranku. Zraneného muža previezli do bojnickej nemocnice," uviedla hovorkyňa štátneho podniku Marína Debnárová. Muža ambulantne ošetrili a prepustili do domácej starostlivosti.

Podobných útokov bolo v roku 2020, podľa ministerstva iba päť. Útoky medveďa sú skôr ojedinelé. "Okolnosti aktuálneho prípadu, kedy došlo ku napadnutiu človeka, budú preto predmetom vyšetrovania," píše na webovej stránke.&nbsp;

Experti ŠOP odoberú vzorky DNA z trusu zvieraťa, aby sa zistil druh a pohlavie, pričom výsledkom by mohlo byť aj konkrétne identifikovanie zodpovedného jedinca. Ministerstvo vyzýva, aby akékoľvek rizikové správanie medveďov ĺudia hlásili na telefónnom čísle 0903 201 879.

Čo robiť v lese, aby ste zver odplašili sa dočítate na ďalšej strane&gt;&gt;&gt;&gt;&gt;

Štátny podnik v tejto súvislosti upozornil, že práve v tomto období sa s prichádzajúcou jarou prebúdzajú v našich horách medvede. "Toto obdobie sa začína koncom februára a pokračuje počas marca, preto je potrebné, aby návštevníci lesa boli pri pobyte v horách obozretní, a treba rátať aj s tým, že vo voľnej prírode sa môžete stretnúť aj s medveďom," zdôraznila hovorkyňa.

Rozdiel v nadmorských výškach a s tým súvisiace hlavne teplotné rozdiely, ale aj výška a súvislosť snehovej prikrývky sú rozhodujúcim faktorom prebúdzania medveďov. "Každý jedinec má individuálne životné prejavy, môže sa stať, že niektoré medvede ani nezaľahnú alebo zaľahnú na kratší čas ako ostatné," priblížila Debnárová.

Medveď počas zimného spánku podľa nej spotrebúva svoje tukové zásoby a po prebudení sa potrebuje nasýtiť, je pohybovo aktívny a hlad spôsobuje aj nervozitu. Medvedice sa zase zdržujú v blízkosti brlohov a postupne vyvádzajú svoje mláďatá.

"Pri pohybe v lese je vhodné dať o sebe vedieť, že sme tam, samozrejme, nie krikom a nie na všetkých miestach, na ktorých sa pohybujeme. Ak máme dostatočný prehľad okolo seba, tak si treba vychutnávať ticho a prírodu. Ak sa však približujeme do priestoru hustejších neprehľadných porastov, je potrebné na seba upozorniť pískaním, hlasovým prejavom alebo zakašľaním, aby šelma o nás vedela," odporučila Debnárová.