Pohreb Jána Cupera a dojímavé slová kamarátov: Janíčko náš milý...

Najdojímavejšie chvíle na pohrebe Jána Cupera: Keď prehovorili kamaráti, všetci plakali

Kamaráti expolitika Cupera na jeho pohrebe: Dojímavé slová, ktorými sa s ním lúčili 

"Odkedy som sa naučil písať a čítať, odvtedy píšem a čítam. Kedysi som písal o všetkom, čo bolo zaujímavé, dnes píšem hlavne o ľuďoch a ich životných príbehoch. Najkrajšie, najzaujímavejšie, ale i veľmi smutné príbehy vie naozaj napísať len život."

Miroslav Lisál

Bývalý advokát a poslanec Národnej rady SR Ján Cuper († 78) nečakane zomrel minulý týždeň v stredu 5. februára. Posledné chvíle strávil v reštaurácii medzi kamarátmi, s ktorými sa pravidelne stretával každú stredu.

Farár a jeho blízky priateľ, ktorý dnes expolitika na poslednej ceste odprevádzal, opísal, ako náhle a bez rozlúčky odišiel z tohto sveta. Počas družnej debaty sa zrazu Ján Cuper opýtal, koľko je hodín. "Bolo okolo pol jednej, tak ako práve teraz," začal na pohrebe. Keď chcel kamarát Jánovi Cuperovi odpovedať, mal pocit, že ho už vôbec nevníma. Mal sklonenú hlavu, ktorú si potom položil na stôl.

Jeho kamaráti vtedy vedeli, že to je vážne. Vyložili ho na stôl a dvaja lekári, ktorí tam boli prítomní, ho začali oživovať. Žiaľ, to sa im nepodarilo. Pomôcť mu už nedokázala ani záchranka, ktorá tam prišla o 15 minút. 

Jeho priatelia tam s ním zostali ďalšie dve hodiny až do príchodu pohrebnej služby. "Zostalo ticho a všetci v nemom úžase," opísal jeho priateľ pochmúrnu atmosféru. Potom čašník z reštaurácie priniesol zapálenú sviečku a postavil ju na zem k mŕtvemu telu Ján Cupera.

Dojímavé slová od kamarátov na pohrebe čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Po týchto slovách jeho priateľa a farára, prečítal kondolenčný list od slovenského prezidenta Petra Pellegriniho slovenský herec Jozef Šimonovič. Potom prehovoril aj Viliam Hornáček, zakladateľ a predseda Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene a napokon sa s ním za všetkých jeho kamarátov rozlúčil lekár Augustín Valach.

"Viac ako desať rokov sme sa pravidelne stretávali," začal Augustín Valach. Najprv to bolo v reštaurácii na Obchodnej ulici, neskôr v reštaurácii na Miletičovej ulici. Stretávali sa tam ľudia rôznych profesií. "Vždy to bola tvorivá debata o živote, literatúre, histórii alebo aj o politike," pokračoval s tým, že takto na niekoľko hodín nachádzali oslobodenie od stresov a problémov.

"Janko bol výborný rozprávač, mal nielen veľa načítaného, ale najmä prežitého a dokázal to premietnuť do zaujímavých rozprávaní a príbehov. Svoj prednes poľudšťoval humorom," opísal ho.

"Netušili sme, že 5. februára sa vidíme naposledy. Odobral sa od nás neobyčajne tíško. Smrť prišla nečakane, akoby si k nemu iba prisadla, vypočuť si jeho posledné múdre slová, a potom ho nepozorovane vzala so sebou. Skvelý priateľ na túto dobu, bezhranične dobroprajný človek, odišiel s jasnou mysľou."

"Janíčko náš milý, vydal si sa na cestu do ríše nekonečnej lásky a pokoja. Dovoľ nám, sprevádzať ťa myšlienkami a spomienkami. Stávaš sa orodovníkom, vyprosuj pre svojich milovaných i pre priateľov dostatok duchovného blaha a nadovšetko hojnosť lásky v srdci," rozlúčil sa s ním za všetkých priateľov Augustín Valach.