red.

Do obce Píla, ktorá leží pri Častej, zablúdil v týchto dňoch reportér <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/mila-pila-obci-ktoru-vedie-starosta-styrmi-vysokymi-skolami?itm_brand=zivot&amp;itm_template=hp&amp;itm_modul=articles-hp-list&amp;itm_position=6" target="_blank">týždenníka ŽIVOT </a>Vlado Kampf. "Dlho som žil v&nbsp;presvedčení –&nbsp;a&nbsp;nebol som sám&nbsp;–, že Píla je súčasťou Častej. Bola ňou v&nbsp;polovici minulého storočia, ale iba veľmi krátko," začal svoje rozprávanie o dedinke, v ktorej bolo v&nbsp;minulosti bolo niekoľko píl. Ale ako to chodí a čas sa vyvíja, už dávno žiadna z&nbsp;nich nefunguje.

Na starostu si počkal v&nbsp;krčme. Vraj to je obecná základňa, v&nbsp;ktorej sa dá vybaviť prakticky všetko, a&nbsp;keď chcem vedieť, ako si ľudia žijú, nemôžem ju obísť. Dozvedel sa, že keď niekto sedí za stolom, býva zvyčajne hosťom obetavca, ktorý si v&nbsp;ten deň hostí v&nbsp;krčme adoptuje, objednáva a&nbsp;platí. Nabudúce je na rade niekto ďalší. Tak to od štamgastov pochopil.

Prvé vodné píly a domy pre piliarov boli základom osady s pôvodným názvom Nová Ves pod hradom Červený Kameň. Červenokamenské píly spracovávali najmä jedľové drevo. V roku 1948 ich začali postupne rušiť pre neefektívnosť. Poslednú rozobrali v roku 1950 a tým sa tam skončil drevársky priemysel.
&nbsp;
Poloha: podhorská obec v okrese Pezinok v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1602. Fuggerovci, majitelia hradu Červený Kameň v 16.&nbsp;storočí, tam v prvých rokoch vlastnili dve píly, ktoré dali postaviť pod hradom v doline rieky Gidry.
Počet obyvateľov: 363 (k 31. 12. 2022)
&nbsp;
Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Pezinok za január 2024: 2,64 %

Píla

Starosta Radovan Mičunek ťahá už štvrté volebné obdobie a&nbsp;stále ho to baví. „Ešte je čo robiť,“ vysvetľuje. „Sú predo mnou stále nejaké výzvy a&nbsp;plány.“ Je toho dosť. Tento rok v&nbsp;dedine pribudne detské ihrisko. „Veľký projekt je pre nás rekonštrukcia obecného úradu a&nbsp;čaká nás rekonštrukcia osvetovej besedy, čo je čosi ako kultúrny dom. Postavili ho občania ešte v&nbsp;šesťdesiatych rokoch minulého storočia v&nbsp;akcii&nbsp;Z&nbsp;–&nbsp;zadarmo. Je to pekný priestor zatiaľ bez sociálneho zázemia a&nbsp;kuchyne.“

K&nbsp;ihrisku pribudne park s&nbsp;amfiteátrom, jazierkom a&nbsp;malým mokraďovým biotopom, ktorý bude dočisťovať vodu z&nbsp;čistiarne. „Na parkovisko pred cintorínom nám nikto peniaze nedá. Budeme si musieť nejako poradiť sami,“ zamýšľa sa starosta.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OBCE POD HRADOM ČERVENÝ KAMEŇ NÁJDETE V GALÉRII

Obecné zastupiteľstvo dbá na zachovanie dedinského rázu obce. Pár domov, ktoré ho narúšajú, už musia tolerovať, ale sľubujú, že v&nbsp;budúcnosti si dajú pozor. „Za socializmu to povolili –&nbsp;stavať takzvané kocky bez sedlových striech. Radi by sme zachovali osobitý ráz. Sme podhradím napriek tomu, že Červený Kameň nie je náš a&nbsp;dane z&nbsp;neho nemáme. Z&nbsp;Častej ho ani nevi­dno, musíte zájsť kúsok za dedinu.“ Približne štvrtinu domov v&nbsp;Píle tvoria rekreačné chaty. Niektorým chalupárom sa nechce platiť za odvoz odpadu. „Občas sa s&nbsp;neplatičmi doťahujeme, ale inak žiadne problémy nemáme,“ vysvetľuje prvý muž obce.

Starosta Mičunek je Píľan. Na obecný úrad sa dostal cez vedu. Študoval fyziku plazmy, elektrotechniku a&nbsp;politológiu, má doktorát z&nbsp;fyziky tuhých látok a&nbsp;fušuje do žurnalistiky. Obecný Píľanský občasník píše takmer celý sám. „Mám štyri tituly. Promócií som mal päť, lebo som si najprv robil z&nbsp;fyziky malý doktorát. Vedu mám rád, ale v&nbsp;rámci Slovenska sa s&nbsp;ňou nejaká veľká diera do sveta nedala urobiť. Nemohol som očakávať vážny profesijný osobnostný rozvoj.“ Keby ho chcel dosiahnuť, musel by z&nbsp;Píly odísť do zahraničia. „Nikdy som netúžil žiť v&nbsp;zahraničí, som skôr domased. Keď som si chcel založiť rodinu, neťahalo ma to preč. Stačila mi polročná stáž v&nbsp;Rakúsku. Aj počas nej som bol viac doma ako tam,“ vysvetľuje. „Mne stačí odtiaľto cestovať do Bratislavy, aby som pocítil, aké je to úmorné.“

Do kresla starostu ho priviedla rodinná anamnéza. Dvadsaťdva rokov bol na Píle starostom –&nbsp;predsedom MNV, jeho dedo. „Mal som úprimný záujem niečo v&nbsp;obci zlepšiť. Mám to tu rád. Videl som príležitosti a&nbsp;bol som presvedčený, že niektoré veci by som vedel urobiť lepšie.“

Nepríjemnú situáciu, šok na začiatok, zažil krátko po nástupe do funkcie, keď časť dediny zaplavila voda z&nbsp;rozvodneného potoka Gidra. Povodeň poškodila mosty, lávky, zastávku a&nbsp;cesty, zaplavila domy. „Po nej sa nám podarilo postaviť chodník cez celú obec, čo je v&nbsp;rámci bezpečnosti veľmi dôležité. Chodník je náučný so štrnástimi zastaveniami s&nbsp;trojjazyčnými textami na informačných tabuliach. Znovuotvorili sme materskú školu. V&nbsp;súčasnosti v&nbsp;nej máme necelé dve desiatky detí. Okrem materskej školy na Píle ožili aj dobrovoľní hasiči.“

Svoj kúsok šťastie v Píle našli aj Šikulovci. Peter Šikula, okrem toho, že vyrába vlastné víno, je manželom bývalej asistentky v týždenníku Život a teda aj kolegyne Vlada Kampfa, Klaudie Šikulovej. Práve k nim viedli jeho posledné kroky pri návšteve tejto malebnej obce. Tá si na svoju bývalú redakciu aj zaspomínala.

„V&nbsp;rámci rubriky Tak si tu žijeme sa jedna pani dokázala neustále ponosovať, že sme vybrali úplne inú obec, ako by vybrala ona. Potom som sa dozvedela trebárs to, že parkovisko v&nbsp;podzemí pod Hradom je nehoráznosť, pretože už bude podkopaná celá Bratislava, a&nbsp;všeličo iné. Práca v&nbsp;Živote bola pre mňa doteraz najlepší džob,“ hovorí s&nbsp;úsmevom súčasná pedagogická asistentka a&nbsp;vychovávateľka na Základnej škole vo Svätom Jure.

Aj táto práca ju baví napriek tomu, že cíti, ako ju deti žmýkajú z&nbsp;energie. „S&nbsp;Petrom sme spolužiaci zo základnej školy. Keď sme boli na stredných školách, žil si každý svoj život. Počas cestovania na vysoké školy sme sa začali stretávať v&nbsp;autobuse a&nbsp;dali sme sa dokopy. Už sme spolu trinásť rokov, manželia tri.“ Ako školáčka sa rada vozila autobusom, ktorý z&nbsp;Častej na Bratislavu zachádzal cez Pílu. „Zdala sa mi to tu taká malebná divoká dedinka,“ vysvetľuje. „Hovorila som si, že tu by sa dobre bývalo.“ V&nbsp;novopostavenom domčeku mladým nič nechýba. „Spočiatku som si musela zvyknúť na miestny krčmový systém platenia ‚na striedačku‘ jedného za všetkých, ale zvykla som si,“ dodáva.

Viac si o živote v obci Píla a o jej obyvateľoch prečítajte v reportáži Vlada Kampfa <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/mila-pila-obci-ktoru-vedie-starosta-styrmi-vysokymi-skolami?itm_brand=zivot&amp;itm_template=hp&amp;itm_modul=articles-hp-list&amp;itm_position=6" target="_blank">v týždenníku ŽIVOT. </a>

Ideálna dedina? Obec Píla vedie starosta až so štyrmi vysokými školami, prečo ho to baví?

Súvisiace články

Kauza Múzea Janka Jesenského má pokračovanie! Reaguje Múzeum mesta Bratislavy i magistrát

Netradičné voľby v Handlovej. Volilo sa v krčme Pod lipami aj Pod Brezami

V dedinke Baďan domáci privítali jar a odvolili: POZRITE, čo ich čakalo pred obecným úradom!

Do tejto novej mince sa oplatí investovať, radí numizmatik. Stačí ju dať do trezoru a vyčkať

Zúfalá vdova Mária (81): Po zemetrasení sa jej rúca dom, vďaka ľuďom ho TAKTO postupne opravujú