Tip na víkend: Džungľa, ktorá zhltla celé domy. Unikátna tiesňava láka turistov z celého sveta

Turisti sem chodia až z Ameriky. Tiesňava v Haluziciach pripomína pravekú džungľu

Čo tu spadne, to tu zostane ležať. Tiesňava vracia turistov do minulosti, pripomína džungľu

tami

Tiesňava vznikla eróznou činnosťou potoka. Priepasť má hĺbku tridsať metrov a šírku sto metrov. Tá sa rok čo rok rozširovala a steny sa postupne zosypávali. A nielen steny. Zosuv stien ohrozoval aj domy, ktoré stáli na jednej zo strán tiesňavy a časť z nich priepasť zhltla. Vzala si dokonca aj kus opevnenia vzácneho románskeho kostolíka, ktorý stojí priamo nad ňou, na svahu.

Takto čarovne to vyzerá v Haluzickej tiesňave

Po opevnení, ktoré sa zrútilo dole, bol ohrozený aj vzácny Haluzický kostolík z 13. storočia. Až osem murovaných priehradok, ktoré realizoval v rokoch 1926 až 1927 Leo Skatula (1889 – 1974) svahy stabilizovalo.

Dnes je Haluzická tiesňava mimoriadne obľúbená u turistov doslova z celého sveta. „Haluzická tiesňava je výnimočná svojou krásou, prostredím, ktoré vytvorila príroda. Je známa ako slovenská džungľa. Turisti ju navštevujú pravidelne, každý deň. Chodia z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia, z najďalej boli asi turisti z Ameriky,“ povedala starosta obce Silvia Hadbábna.

Navštívili ste už tiesňavu v Haluziciach? 

Tiesňava je prales plný zelene a čistej rieky, ktorá sa derie jej dnom. Vedie ňou náučný chodník a jej strmé svahy sú pokryté stromami a brečtanom. Dĺžka tiesňavy je asi kilometer. Aj keď sa do hĺbky rozširovať prestala, do šírky nie.

Na dne sú popadané vysoké stromy, keď spadnú, zostanú na mieste, vyčistí sa iba chodník, aby zostal schodný. Ako spomínajú miestni obyvatelia, v minulosti v obci nebol vodovod, na vodu pre dobytok sa chodilo priamo na dno tiesňavy. „Vtedy sme to ale volali jarok,“ spomína jedna z miestnych obyvateliek.

Tiesňava je nielen prírodnou, ale aj technickou pamiatkou pre sústavu osem murovaných prehrádzok a dláždené koryto odstupňované sedemnástimi stupňami. Svahy v rokoch 1926 a 1927 stabilizovali tak, že ich zalesnili vŕbovými plôtikmi, ktoré vysadili na terasách.

Druhým unikátom v Haluziciach je kostolík, ktorý postavili v prvej štvrtine 13. storočia. „V minulosti patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, v 16. storočí ho získali protestanti,“ povedal Peter Pastier, riaditeľ neďalekého hradu Beckov.

Chátrať začal v 19. storočí a zakonzervovaný bol v roku 1968. V rokoch 2014 až 2015 sa robil archeologický prieskum, pri ktorom sa tu našlo niekoľko kostier. Tie patrili siedmim deťom a trom dospelým ľuďom. Pri deťoch našli aj sklenené koráliky z náhrdelníkov a niekoľko mincí.

Haluzická tiesňava patrí k tým menším, meria len 1,5 kilometra. V Trenčianskom kraji, pri Považskej Bystrici sa nachádza aj Manínska tiesňava. Tá je najužšou tiesňavou v rámci Slovenska a meria ešte menej ako Haluzická, len 1 kilometer.

Veľmi známym súborom tiesňav, kaňonov a roklín sú Jánošíkove diery pri Terchovej. V Jánošíkových dierach je viac ako dvadsať vodopádov, najvyšší meria 5 metrov. 