TASR

Podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) potrebná konsolidácia sa na budúci rok bude blížiť k sume dve miliardy eur. Pôvodne sa hovorilo o sume 600 až 800 miliónov eur. V diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy uviedol, že uprednostňuje úspory na výdavkovej strane rozpočtu. „Budem navrhovať, aby sme oveľa viac konsolidovali na výdavkovej strane, to znamená na efektívnejšom vynakladaní peňazí. Priestor na príjmovej strane sa znižuje, zvyšovať dane sa donekonečna nedá. Ale je tam ešte priestor na dane, na ktorých je zhoda, bavíme sa napríklad o dani z hazardu,“ priblížil Kamenický. Diskutovať sa bude podľa neho aj so samosprávami o tom, aby nemali dodatočné požiadavky na štátny rozpočet.

„Kým nebudeme mať dohodu v rámci koalície, dovtedy nebudem nič konkretizovať,“ zdôraznil. Ostatných ministrov ale žiada o súčinnosť. „Rezort práce sa do toho bude vkladať tak, ako aj v minulom roku. Všetky sociálne benefity v gescii ministerstva práce by sme radi ochránili,“ uviedol minister práce Erik Tomáš. „Budeme mať určité priority, na ktoré nemôžeme siahnuť. Myslím si, že je na mieste debata o veľkej reforme verejnej správy, ktorá by mohla priniesť zásadné finančné zdroje,“ priblížil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Obávate sa budúcoročnej konsolidácie? Myslíte si, že ohrozí vašu životnú úroveň?

Na potrebe ozdravenia verejných financií existuje zhoda, konštatoval aj opozičný poslanec a podpredseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič (SaS). Takisto je podľa neho potrebné priznať, že neexistuje konsolidácia, ktorá sa nedotkne ľudí. „Každá sa dotkne, aj tá najhoršia, akú ste vymysleli, sa dotkne a ešte viac. Jednoducho treba šetriť,“ podčiarkol.

Premiér Robert Fico (Smer) v relácii TA3 V politike už hovoril trochu konkrétnejšie. Uviedol konsolidačnú sumu 2,3 až 2,4 miliardy eur. „Možnosťami, ako deficit v štátnom rozpočte znížiť, je audit potrebného počtu úradníkov štátnej a verejnej správy, ale tiež adresná energopomoc či investície,“ povedal. Naznačil, že vláda by sa mala v rámci konsolidácie zaoberať parametrom optimálneho počtu úradníkov na tisíc obyvateľov, no pripustil, že ide o komplikovanú tému. „Dajme dohromady všetkých úradníkov a spýtajme sa, čo je na 5,5 milióna obyvateľov štandard. Možno budeme prekvapení, o koľko máme viac štátnych úradníkov, ako by sme očakávali,“ povedal premiér.

Ďalšou možnou úsporou je prechod od plošného dotovania cien energií na adresnú pomoc. Rezort Denisy Sakovej (Hlas) adresnú pomoc nízkopríjmovým skupinám obyvateľov doteraz nenavrhol pre nedostatok času na jej prípravu. „Určite ale budeme chrániť ceny energií v roku 2026. Ak príde pani ministerka s nejakým systémom adresnosti, ak bude akceptovateľný, tak ho určite prijmeme,“ zdôraznil Fico. Dodal, že rezort financií bude hľadať iné cesty konsolidácie, ako je iba škrtanie výdavkov. K budúcoročnej konsolidácii sa vyjadril aj prezident SR Peter Pellegrini. Podľa jeho slov by ju mohla vláda využiť na reformu verejnej správy, ktorá by viedla k novému spôsobu riadenia krajiny. Tieto zmeny by mohli prispieť aj k šetreniu verejných financií. "Ak hovoríme o 2,7 miliarde eur, čo je drastická konsolidácia, tak vláda by mohla vidieť v nej obrovskú šancu na revolučné zmeny v riadení tejto krajiny. Nájsť odvahu pristúpiť k revolučným zmenám a k veľkým reformám, ktoré by posunuli túto krajinu k úplne inému novému spôsobu riadenia," uviedol Pellegrini s tým, že ak by vláda dokázala pripraviť takéto reformy, tak by sa zjednodušilo riadenie celého štátu a rozdelili by sa kompetencie medzi štát, regióny a samosprávy.

Analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) konštatovali, že na základe predpokladaného vývoja verejných financií v najbližších rokoch aktualizovali opatrenia, ktoré je potrebné prijať na dosiahnutie vládnych rozpočtových cieľov v rokoch 2026 a 2027. „Objem potrebnej konsolidácie v sebe zahŕňa aj niektoré už ohlásené opatrenia zvyšujúce deficity, napríklad zvyšovanie platov v školstve. Nie je v nich zahrnuté ďalšie odďaľovanie zreálnenia cien energií,“ uviedli analytici RRZ. Deficit verejnej správy by tento rok mal podľa prognózy RRZ dosiahnuť 4,8 % HDP, čo je takmer na úrovni cieľa vlády – 4,7 % HDP. „Ako budúcoročný cieľ je stanovená úroveň deficitu 3,7 % HDP. Na jeho splnenie by mali byť prijaté trvalé opatrenia v celkovej výške 1,8 mld. eur. V roku 2027 by podľa aktuálnych odhadov boli potrebné dodatočné opatrenia v objeme 1,5 mld. eur, ak by mal byť splnený cieľ deficitu 3 % HDP. Pre porovnanie, tohtoročná konsolidácia dosiahla 1,4 mld. eur,“ uviedla RRZ.

Zamestnávatelia chcú v diskusii o konsolidácii presadzovať efektívny model, ktorý nebude mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť slovenských firiem a nebude brzdiť hospodársky rast. Dôležité je zníženie prevádzkových výdavkov štátu a efektívne využívanie zdrojov Európskej únie. „Klub 500 je pripravený predložiť konkrétne návrhy na redukciu výdavkov verejnej správy bez negatívneho dosahu na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Považujeme za nevyhnutné, aby vláda pristúpila k zodpovednej konsolidácii, ktorá nebude brzdiť hospodársky rast, ale, naopak, podporí stabilitu a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Názory predstaviteľov Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) by mali pomôcť navrhnúť opatrenia tak, aby nedošlo k chybám a nedostatkom ako pri prvom balíčku. Uviedol to jej prvý viceprezident Mário Lelovský. Výsledkom rokovaní by podľa neho mali byť také návrhy, ktoré najmenej zaťažia hospodársky rozvoj krajiny a podniky ako také. Klub 500 považuje za jedno z riešení aj zefektívnenie správy územných celkov, ktoré by mohlo ušetriť až 316 miliónov eur ročne. Prispôsobenie školstva aktuálnym demografickým trendom by mohlo podľa Gregora rovnako priniesť úsporu vo výške stoviek miliónov eur ročne.