Dátum 28. október si pripomíname ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu a od roku 1993 oslavujeme vznik samostatného Slovenska. Žilo sa u nás pred 30 rokmi lepšie? Kým staršia generácia si počas posledných troch dekád finančne polepšila, mladí ľudia sa nachádzajú v podobne ťažkej situácii ako ich rodičia. Štatistický úrad v týchto dňoch vydal prehľad vývoja miezd na Slovensku za posledných 30 rokov. Kým v roku 1993 bol priemerný hrubý plat po prepočte zo slovenských korún 179 eur, za tridsať rokov stúpol na 1 300 eur, čo je sedemnásobne viac. Ide o slušný nárast, no treba ho dať do porovnania s rastom cien. Spotrebiteľské ceny sa totiž v rovnakom období zvýšili takmer štvornásobne.

Zjednodušene preto platí, že spotrebiteľ si môže za svoj plat v súčasnosti kúpiť iba o 67 percent tovarov a služieb viac ako v roku 1993. Zďaleka nejde o také číslo, ako mnohí v časoch pádu socializmu dúfali. V Česku je situácia odlišná. Priemerná mesačná mzda je 41 265 českých korún, čo je v prepočte 1 744 eura, teda o 444 eur viac. V porovnaní so Slovenskom si naši českí susedia nažívajú oveľa lepšie. V roku 2018 priemerná mzda prvýkrát presiahla úroveň tisíc eur, keď stúpla na 1 013 eur.

&gt;&gt; POROVNANIE CIEN POTRAVÍN V ROKU 1989 A DNES V GALÉRII &lt;&lt;

Najrýchlejšie rástli reálne mzdy v rokoch 1996, 1997, 2002 a 2005. Zníženie reálnych miezd na ročnej úrovni zaznamenali zamestnanci za posledných 30 rokov sedemkrát, najhlbší prepad priniesli roky 1993, 1999, 2000 a 2022. „V období medzi zmenou režimu a vznikom Slovenskej republiky reálna mzda často klesala v dôsledku liberalizácie cien v súvislosti s prechodom z centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku. V rokoch 1994 až 1998 síce rástla, ale v dôsledku prehrievania ekonomiky, čo sa následne prejavilo v jej poklese v rokoch 1999 až 2000,“ vysvetľuje riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania Štatistického úradu Ivan Chrappa.

Za Českom zaostávame aj v rebríčku konkurencieschopnosti ekonomík, v ktorom nás predbehli aj všetky krajiny V4. V porovnaní s minulým rokom sme si navyše pohoršili o štyri miesta. Rebríček vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí. V porovnaní s najbližšími susedmi Slovensko zaostáva v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou na 18. mieste, ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu V4 a ktorá si v tomto roku zlepšila umiestnenie z minulého roku o osem pozícií. Slovensko sa taktiež umiestnilo za Poľskom, ktoré si oproti roku 2022 polepšilo o sedem priečok a v rebríčku zastáva 43. miesto. Maďarsko ako posledná krajina v rámci V4 obsadilo 46. priečku a medziročne kleslo o 7 priečok, zatiaľ čo rovnako ako ostatné krajiny V4 zostáva pred Slovenskom.

Aký plat by chceli Slováci? Vystačia si s tým, čo majú? Článok pokračuje na druhej strane &gt;&gt;&gt;

To, že platy rastú oveľa pomalšie, vnímajú aj Slováci. „Dnes je všetko také drahé, nielen potraviny ale aj služby, energie a rôzne poplatky, že človek by mal mať plat minimálne vo výške tisíc eur v čistom,” povedala nám Patrícia (25) z Prešova. Vyšší plat by chcela aj Tatiana (48). „Ja si myslím, že v súčasnosti by mal byť minimálny príjem pre jednotlivca aspoň 1 500 eur,” priznáva. Erika (62) z Prešova zas hovorí, že síce žili pred rokmi skromnejšie, od štátu mali istoty. „Tým, že štát poskytoval sociálne istoty mladým rodinám a ceny potravín k platom boli nižšie ako dnes, mohli sme si dovoliť žiť bez väčších stresov, ako mnohí mladí v týchto časoch. Možno sa žilo skromnejšie, menej konzumne, ale veselšie aj vďaka väčšiemu osobnému kontaktu, ktorý sa dnes vytráca aj pre nové komunikačné možnosti. Každé obdobie má plusy aj mínusy,” priznáva.

To, že platy rastú, no stále sa nám zdajú nízke, pociťuje aj Veronika (35) z Veľkého Šariša. „Musím povedať, že mám nižší plat ako pred nástupom na materskú, a to bolo pred 8 rokmi. Robím v štátnej správe. Platy tu idú hore pravidelne, ale stále sa mi zdajú pomerne nízke. Problémom sú potraviny, ktoré sa vyšplhali veľmi vysoko a keď si pozerám na konci mesiaca, ako som hospodárila, vysoká suma ide práve na jedlo. Nikto by dnes nemal dostávať menej ako tisícku,” priznala.

Nová vláda vyslovila ambíciu konsolidovať verejné financie, no chce to robiť tak, aby to nepocítili ľudia. „Urobíme všetko preto, aby Slovensko išlo hore so životnou úrovňou. Konsolidácia verejných financií nemôže ísť na úkor štandardu,“ vyhlásil ešte začiatkom mesiaca staronový premiér Robert Fico (Smer-SD).

Na Slovensku sa žije skoro rovnako ako pred 30 rokmi: Ako stúpli ceny potravín a čo naše mzdy?