Ochranár Erik Baláž: Aj ja som mal v záhrade medveďa! Spravil som túto vec a viac neprišiel!

Na Liptove mal medveď usmrtiť Tatianu (†31): Ochranár Erik Baláž hovorí, čo robiť! 

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/aj-ja-som-mal-zahrade-medveda-hovori-erik-balaz-spravil-som-tuto-vec-viac-neprisiel" target="_blank">Rozhovor </a>s ochranárom Erikom Balážom bol pôvodne publikovaný 15.6.2022. Vzhľadom na aktuálnu situáciu s medveďmi ho čitateľom denníka Plus JEDEN DEŇ prinášame opäť. Aktuálne vyjadrenie Erika Baláža k prípadu na Liptove nájdete v závere článku.

Medvede sa vyskytujú aj tam, kde by sme ich nečakali, a to nielen v blízkosti obydlí, ale aj na turistických chodníkoch. Spravili sme my, ľudia, niekde chybu?

- Otázne je, kto má určiť, kde by sa medvede mali vyskytovať a kde už nie. Z histórie je známe, že medvede sa bežne vyskytovali aj v nížinách. Pred približne sto rokmi im na Slovensku hrozilo vyhynutie a prežili len v najneprístupnejších horských oblastiach. Dnes sa však postupne vracajú späť. Otázne je, koľko medveďov a v akých lokalitách dokážeme tolerovať a ako sa s nimi naučíme žiť. Medvede nie sú zďaleka také nebezpečné, ako ich vnímame. Náš vzťah s medveďmi teda bude závisieť aj od komplexu vecí, od toho, ako ich dokážeme tolerovať a naučíme sa s nimi žiť, až po preventívne opatrenia, aby sme minimalizovali potenciálne konflikty.

FOTO z pátracej akcie po Tatiane (†31) a medveďa v Liptovskom Mikuláši nájdete v galérii

Asi najčastejšia otázka, s ktorou sa stretávame je, čo robiť, ak si vykračujem po lesnom chodníčku a zrazu pred sebou uvidím medveďa?

- Ak ma už vidí, nepotrebujem nič hovoriť. Stačí zastať, prípadne pomaly cúvať odkiaľ som prišiel. Keď je medveď blízko, je lepšie nepozerať sa mu do očí, čím mu dáme najavo, že nemáme zlé úmysly. Medveď potom odíde. Je však lepšie chvíľku počkať, kým budeme pokračovať. Môže to byť medvedica s mláďatami, ktoré sa ukryli niekde na strome a medvedica čaká, kým k nej prídu. Cestou ďalej po chodníku by som na seba chvíľu upozorňoval hlasom. Ak by boli ešte blízko, vyhol by som sa tak druhému prekvapeniu.

Rozhovor pokračuje na druhej strane &gt;&gt;&gt;

Čo robiť, ak v lese narazím na medveďa, no nevidí ma? Je lepšie na seba upozorniť napríklad hlasným rozhovorom alebo rolničkou?

- V prípade, že ma medveď ešte nevidel, stačí rovnako cúvať a pritom na seba upozorniť hlasom, aby si ma medveď všimol skôr a nedostal sa nedopatrením bližšie. Rolnička môže byť prevenciou takéhoto stretnutia. Niekedy však samotné medvede robia dosť hluk, keď napríklad niekde hlasno čuchajú pri hľadaní potravy. Vtedy nás nemusia započuť z väčšej vzdialenosti.

Turisti so sebou berú často aj psov. Môže to byť pre mňa riziko alebo naopak, určitá ochrana?

- Ak pes nie je na vôdzke, pre turistu býva asi najväčším rizikom. Pre medvedicu môže byť pes naháňajúci jej medvieďatá veľkým stresovým faktorom. Keď začne medvedica naháňať psa, ten má tendenciu bežať k majiteľovi, takže ak idete do územia s výskytom medveďov a ste v neprehľadnom teréne, je lepšie mať psa na vôdzke.

Do júna je ruja, medvede sú v tomto období najaktívnejšie. Čo robiť, ako predísť útokom? Niektorí ľudia už rovno hovoria o strieľaní medveďov a schvaľujú pytliactvo...

- Podľa dostupných štatistík sa počet útokov za posledné desaťročia nijako nezväčšuje. Ide opäť skôr o psychologické vnímanie reality, nie o samotnú realitu. V každom prípade konflikty s medveďmi nesúvisia s rujou. V tomto období sú tohtoročné mláďatá ešte veľmi malé, preto vnímajú medvedice blízkosť človeka citlivejšie. Keď trochu odrastú, dokážu už utiecť samé a medvedice sa o nich až tak neboja. Konflikty v tomto období súvisia oveľa viac s vodiacimi medvedicami ako so samcami. Platí teda, že sa treba vyhýbať neprehľadným terénom, upozorniť na seba zvukom, nepúšťať psa z vôdzky a podobne. Pytliactvo a otravy sú, samozrejme, nelegálne a zvyšujú riziko napadnutia človeka, pretože postrelený medveď môže byť naozaj nebezpečný.

Niektorí sa boja vychádzať z domu upozorňujú, že ak sa niečo nezmení, bude dochádzať k tragédiám. Niektorí sa boja vychádzať na vlastné pozemky

- Aj ja som mal medveďa vo dvore, pritom žijem v Liptovskom Hrádku. Nie je to žiadna tragédia. Vyriešil som to tým, že som preniesol kompost z blízkosti lesa k ceste a medveď sa viac nevrátil.

Aké riešenie by ste navrhli vy?

– Niekedy naozaj stačí obrať dozreté ovocie a&nbsp;medveď stratí dôvod chodiť k&nbsp;ľuďom. Základom je prístup k&nbsp;potrave. Opatrení je veľká kopa – od strážnych psov, elektrických ohradníkov, zabezpečených kontajnerov až po odplašovanie zásahovým tímom a&nbsp;aj odlov nebezpečných jedincov. Ide len o&nbsp;to, aby boli preventívne opatrenia na prvom mieste. Ak nefungujú a&nbsp;medvede predstavujú reálne riziko, je potrebné pristúpiť k&nbsp;odchytu alebo usmrteniu medveďa.

Dávnejšie ste spomínali vyššie riziká v&nbsp;horách, ako sú medvede. Aké ste mali na mysli?

– V&nbsp;Tatrách zomierajú desiatky ľudí každý rok z&nbsp;dôvodov pošmyknutia, podchladenia, zranenia na lyžiach, zasiahnutie bleskom a&nbsp;podobne. Lyžovačka, hoci aj na zjazdovke je omnoho väčším rizikom ako medvede. Ľudia sa však zrážky s&nbsp;iným lyžiarom neboja, zato medveďa áno.

Na Slovensku sa doteraz nezaznamenal predačný útok medveďa na človeka. Zhodli sa na tom bývalý šéf Zásahového tímu pre medveďa hnedého Marián Hletko aj ekológ Erik Baláž z iniciatívy My sme les. Vysvetlili, že pri predačnom útoku chce medveď človeka usmrtiť a zožrať. Takéto prípady sú podľa Baláža extrémne vzácne v Amerike.

Išlo v Demänovskej doline o predačný útok medveďa? &gt;&gt;&gt;

Hletko upozornil, že v prípade úmrtia Bielorusky v Demänovskej doline zatiaľ nie sú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že naozaj šlo o predačný útok medveďa. Ako poznamenal pre TASR, vyjadrenia bez dôkazov mu príde absolútne "ustrelené".

"Nemôže politik prísť a povedať, že toto bol predačný útok a šíriť strach s tým, že teraz si ľudia majú myslieť, že medvede prídu a budú jesť ľudí. Je to absolútny nezmysel," podotkol Baláž vo videu na sociálnej sieti. Nepomáha to podľa neho žiadnemu riešeniu.

Aktuálnej situácii podľa Hletka nepomôže šírenie strachu a paniky zo strany vedenia envirorezortu. Apeluje na vzdelávanie ľudí, aby nechodili tam, kde nemajú, ako to bolo v prípade tragédie v Demänovskej doline. "To je podľa mňa základ, kde by komunikácia rezortu mala smerovať, nie šíriť strach a nenávisť k medveďom a ochranárom," skonštatoval Hletko. Dodal, že za nedostatočnú považuje aj komunikáciu Štátnej ochrany prírody SR.

Na základe videí na sociálnych sieťach Hletko usudzuje, že v medveď pohybujúci sa v Liptovskom Mikuláši nebol problémový. Išlo podľa neho o klasického divokého medveďa, ktorý sa nedopatrením či nešťastnou náhodu dostal niekde, kde sám byť nechcel. "To bolo vidieť na jeho reakcii, že sa chcel dostať čím skôr preč," podotkol Hletko.