Analytik vymenoval deväť dôvodov, ktoré hovoria proti minimálnej mzde. Mala by sa zrušiť?

Minimálna mzda by sa mala zrušiť! Tu je deväť dôvodov proti nej 

Analytik vymenoval deväť dôvodov proti minimálnej mzde: Mala by sa zrušiť?

SITA

Zaujíma ju aktuálne dianie, novinky, ale aj zlepšováky. Vyhľadáva témy z oblasti financií, školstva, zdravotníctva, gastra či cestovania.

Michaela Heráková

Ako však uvádza Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), minimálna mzda je zlý nastroj na naplnenie dobrého cieľa. Zvyšovanie príjmov ľuďom s nízkymi mzdami prostredníctvom centrálnej, plošnej a povinnej cenovej regulácie nutne prináša so sebou podľa inštitútu nezamýšľané dôsledky.

Tými najčastejšie býva zánik pracovných miest a brzdenie vzniku nových, zvyšovanie cien tovarov a služieb a obmedzenie možnosti rôznym znevýhodneným skupinám obyvateľstva zaradiť sa do pracovného života v zaostávajúcich regiónoch.

Dôvody proti minimálnej mzde

„Ak niekomu zaplesá srdce, že sa mu zvýši minimálna mzda, tak by nemalo. Je na to deväť dôvodov,“ hovorí analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Článok pokračuje na ďalšej strane: Čo je vlastne minimálna mzda a na čo má negatívny vplyv? »»»

Minimálna mzda je na prvé počutie podľa analytika páčivé opatrenie. Zákonom stanovíme hranicou, pod ktorú nemôže klesnúť mzda žiadneho zamestnanca v hospodárstve. „Problém je, že žiadny zákon nedokáže prinútiť zamestnávateľa vytvoriť, resp. udržať pracovné miesto so zvýšenou mzdou alebo nezhoršiť pracovné podmienky, nezvýšiť tempo práce, nezrušiť rôzne benefity alebo nepreniesť náklady na zákazníka,“ myslí si Chovanculiak.

Minimálna mzda je cenová regulácia, ktorá zvyšuje náklady a každý, kto mal v škole aspoň jednu hodinu ekonómie, podľa analytika vie, že ľudia zvyknú reagovať na vyššie ceny nižším dopytom. Z toho dôvodu existoval medzi ekonómami dlho konsenzus, že minimálna mzda nie je vhodný prostriedok, ako pomáhať chudobným ľudom.

„Ťažko niekomu pomôžete tým, že znížite záujem zamestnávateľov o jeho služby, teda dopyt po jeho službách. Zrozumiteľne komunikovať tento záver bolo pre ekonómov dlhé dekády veľkou výzvou,“ konštatuje Chovanculiak.

Článok pokračuje na ďalšej strane: Na čo všetko má minimálna mzda negatívny vplyv? »»»

V posledných rokoch sa však začali objavovať empirické štúdie, ktorých závery spochybnili vyššie popísaný konsenzus o škodlivosti minimálnej mzdy. „Určite ste zachytili tvrdenia niektorých politikov alebo odborárov, že je dokázané, že zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívny vplyv na zamestnanosť. Toto tvrdenie je ďaleko od pravdy. Existuje množstvo štúdií, ktoré upozorňujú na negatívne dosahy tohto nástroja,“ dodal analytik.

Podľa zákonného automatu musí suma minimálnej mzdy na nasledujúci rok dosiahnuť najmenej 744 eur, teda 57 percent z priemernej mzdy na Slovensku za minulý rok. Dohoda sociálnych partnerov teda pridala navyše 6 eur oproti tomu, čo káže zákon. Minimálna mesačná mzda sa tak určila ich dohodou. Stúpne tak oproti roku 2023 o 50 eur, resp. o 7,1 %.