ROZHOVOR DESIVÁ TRAGÉDIA na Zochovej: Záchranárka povedala, čo OKAMŽITE musíte urobiť!

TRAGÉDIA na Zochovej: Odborníčka radí Slovákom, ako sa v TAKEJTO EXTRÉMNEJ SITUÁCII zachovať!

Komu pomôcť ihneď a ako postupovať v EXTRÉMNYCH SITUÁCIÁCH? Expertka vysvetlila, čo je PRVORADÉ

Vodič auta, ktorým bol známy funkcionár Deafolympijského výboru Dušan Dědeček, pod vplyvom alkoholu v nedeľu večer okolo 22.15 h plnou rýchlosťou narazil do autobusovej zastávky na Zochovej ulici v Bratislave plnej ľudí, ktorí čakali na spoj. Nehoda si najskôr vyžiadala štyri obete, ale, žiaľ, k mrazivému počtu pribudla aj piata, ktorou bola iba 21-ročná gymnastka Bronislava z Popradu.

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/krimi/rozhovor-desiva-tragedia-zochovej-zachranarka-povedala-co-okamzite-musite-vzdy-urobit" target="_blank" rel="noopener">FOTO z tragickej nehody nájdete v GALÉRII &gt;&gt;&gt;</a>

Veľkú traumu utrpela nielen rodina, ale aj svedkovia tragédie, ktorí sa však napriek obrovskému šoku snažili pomáhať a robiť, čo bolo v danom momente v ich silách. Margita Vernarcová, vedúca Strediska odbornej prípravy Operačného strediska ZZS SR pre náš denník porozprávala, ako sa zachovať a čo robiť, ak sa ocitnete v podobnej situácií.

Rozhovor si môžete prečítať na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Čo robiť, ak je niekto svedkom alebo spoluúčastníkom podobnej nehody?&nbsp;

- Prvým krokom je vždy zaistenie vlastnej bezpečnosti, aby sa nám nič nemohlo stať. Ak je to možné, zachovať chladnú hlavu a postupovať podľa zásad poskytovania prvej pomoci. Zobrať hneď telefón a volať na linku tiesňového volania 112 alebo 155. Operátor tiesňovej linky sa volajúceho bude pýtať, stačí pravdivo odpovedať na otázky. K poskytnutiu prvej pomoci, prípadne komu ako prvému poskytovať prvú pomoc, bude volajúceho inštruovať.

Ako spracovať fakt, ak uvidíte svojho blízkeho nehybne ležať?

- Základné zhodnotenie, či je človek v bezvedomí alebo mŕtvy, by každý volajúci mal konzultovať so zdravotníkom na linke tiesňového volania. Čo sa týka stresu, psychickej traumy a jej spracovania je potrebné počkať na mieste takejto veľkej udalosti na príchod krízového intervenčného tímu, v ktorom pôsobia skúsení psychológovia. Ministerstvo vnútra na udalosti veľkého rozsahu vždy aktivuje aj ich. Krízový intervent dokáže vyhodnotiť, ako veľmi „utrpela svedkova duša“, vedia psychickú traumatizáciu zmierniť a odporučia i následnú psychologickú starostlivosť.

- Emočný šok každý jedinec spracováva sám. Prvotný šok však vedia zmierniť či zvrátiť aj operátori linky tiesňového volania 155 nasmerovaním pozornosti na dôležité fakty, požadovaním činností, ktoré súvisia s riešením následkov. &nbsp;

Komu pomôcť pri nehode ako prvému?&nbsp;

- Toto rozhodnutie volajúci môže pokojne prenechať na operátora linky tiesňového volania. K tomu však operátor potrebuje pravdivý a čo najpresnejší popis vrátane identifikačných znakov zranených.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane &gt;&gt;&gt;

Čo zahŕňa základná prvá pomoc?&nbsp;

- Medzi zásady poskytovania prvej pomoci patrí zaistenie bezpečnosti okoloidúcich/stojacich, bezpečnosť záchrancu a zachraňovaného, aktivácia záchranných zložiek, tzn. volanie na niektorú z tiesňových liniek – 112/155, spoločné vyhodnotenie stavu zranených (volajúci s operátorom), inštruktáž a fyzické poskytnutie prvej pomoci do príchodu záchranky na miesto udalosti. Samotné poskytnutie prvej pomoci vždy záleží od mechanizmu úrazu a teda od pravdepodobnej závažnosti poranení. Pri každom zranení je dôležité vyhodnotiť stav základných životných funkcií, ako stav vedomia, dýchania a krvného obehu. Ak volajúci nevie ako, môže to urobiť spoločne s operátorom linky tiesňového volania 155. Ten následne určí, čo je v danej chvíli pri danom stave najdôležitejšie urobiť.

- V žiadnom prípade bez konzultácie s operátorom linky tiesňového volania 155 neposkytovať na „vlastnú päsť“ prvú pomoc, ak neviem ako na to. Neošetrovať drobné nepodstatné poranenia, ak zranený nedýcha. A v neposlednom rade po závažnom mechanizme úrazu nenaložiť zraneného/zranených do osobného auta a neviezť ich do nemocnice na ošetrenie, máme na to záchranky.

Niekedy sa na pripravenosti podať prvú pomoc podpíše aj psychika. Vyjadrenie psychologičky nájdete na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

„Hoci existujú jasné odporúčania k tomu, ako by sme sa v situácii závažného ohrozenia, úmrtia či poranenia osôb mali zachovať, netrénovaný človek, ktorý bol priamym svedkom alebo účastníkom podobnej situácie, môže byť touto udalosťou natoľko psychicky zasiahnutý, &nbsp;že jeho reakcia nemusí byť natoľko racionálna, ako by sme si želali," vysvetlila pre náš denník psychologička Jitka Gurňáková z&nbsp;Centra spoločenských a&nbsp;psychologických vied Slovenskej akadémie vied (CSPV SAV, v.v.i.).&nbsp;

„Každá neočakávaná udalosť, ktorú vnímame ako bezprostredné ohrozenie nášho života alebo zdravia, alebo života či zdravia našich blížnych, ktorú v danej chvíli nedokážeme kontrolovať či riešiť vlastnými silami, môže pre nás predstavovať kritickú situáciu, ktorá v našom tele spúšťa okamžitú stresovú reakciu," vysvetlila.&nbsp;

Hovorí tiež, že skôr ako si stihneme premyslieť čo je potrebné v daný moment urobiť,&nbsp; v našom tele sa bez nášho vedomia automaticky spustia inštinktívne reakcie,&nbsp;&nbsp;ktoré sú oveľa rýchlejšie ako racionálne uvažovanie. „Autonómny nervový systém a vyburcované stresové hormóny prepnú naše telo do stavu najvyššej pohotovosti, tzn. buď do stavu vysokej aktivácie, aby sme mohli uniknúť - vyhnúť sa nebezpečenstvu alebo bojovať - prekonať nebezpečenstvo," ozrejmuje fungovanie inštinktívnych stratégií prežitia.

Podľa odborníčky Gurňákovej je však aj druhá možnosť. „Ak je toho naraz priveľa, keď už stratégia úteku ani útoku nie je možná,&nbsp;&nbsp;môžu nás regulačné mechanizmy nášho tela mentálne alebo aj fyzicky „vypnúť“ či ochromiť, aby nás chránili pred akútnym utrpením. To všetko sú normálne reakcie na nenormálnu situáciu, ktoré po tisícročia zabezpečujú prežitie nášho druhu."

Hoci stav vysokej aktivácie organizmu možno účelne zužitkovať v snahe o zavolanie a poskytnutie pomoci, naša schopnosť správne zareagovať môže byť podľa nej značne ovplyvnená vyburcovanými emóciami a zmenami v myslení, ktoré náš výkon ovplyvňujú.

Po počiatočnom šoku a&nbsp;popieraní môže prevážiť neistota, úzkosť, pocity viny, žiaľ, ale aj silný hnev, impulzívnosť, strata emočnej kontroly, zaplavenie, strach či depresia. Akútny stres sa odrazí aj na spôsobe uvažovania.

„Naše myslenie môže byť pod vplyvom stresu zmätené, chaotické, môžu sa prejaviť poruchy pozornosti, problémy s pamäťou, zvýšené alebo naopak znížené uvedomovanie si okolia, ostražitosť, alebo naopak otupenosť, ťažkosti pri riešení problémov, ale aj nerozhodnosť či neschopnosť vypnúť," dodáva.

Spôsob, akým v kritickej situácii zareagujeme nemáme plne pod kontrolou. Do veľkej miery to podľa odborníčky závisí od našich predchádzajúcich skúseností, znalostí a osobnostných dispozícií. „Schopnosť byť užitočný a dokázať zmysluplne reagovať napriek prežívanému stresu aj v kritických situáciách, však môže výrazne zlepšiť aktívny tréning v podobe kvalitných kurzov prvej pomoci," dodáva.

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/krimi/rozhovor-desiva-tragedia-zochovej-zachranarka-povedala-co-okamzite-musite-vzdy-urobit" target="_blank" rel="noopener">FOTO obetí tragickej udalosti nájdete v GALÉRII &gt;&gt;&gt;</a>