Daniela Pirschelová

Smrť syna rodinu zaskočila, ale prekvapujúco prijali ju s pokojom a rozvahou.

Nehľadali vinníka medzi pedagógmi ani spolužiakmi. "Bol to pre nás šok, ráno sme Adamka vyprevadili zdravého a po pár hodinách vidíme ležať jeho bezvládne telo na ihrisku. Kládli sme si množstvo otázok, ale skôr, ako by sme vinili niekoho, trápili sme sa, či sme niečo nezanedbali," hovorí mama Ľudmila. Keď sa dozvedeli výsledky pitvy, ktoré potvrdili u neho vrodenú vývojovú vadu, uľavilo sa im. "Nevedeli sme o synovej chorobe, lebo dovtedy nemal žiadne príznaky, ktoré by naznačovali vážnejší problém. Zároveň je pre nás útechou vedomie, že naše milované dieťa sa netrápilo."

Odchod syna bol pre rodinu bolestný. "Nešťastie však postihuje aj iných a nemá zmysel porovnávať, kto to má ťažšie v živote," vysvetľuje pohľad rodiny na neobvyklú situáciu. "Obdivujeme ľudí, ktorí sa dokážu celé roky starať o nevyliečiteľne chorého a pozerať sa na jeho utrpenie. Z tohto hľadiska možno Adamkovi až závidieť taký rýchly odchod bez dlhého trápenia."

Manželia Kvasňákovci, keďže ubehol ešte len krátky čas od synovej smrti nedokážu zhodnotiť, či jeho odchod bude mať dopad na ich manželstvo a rodinu. "Sme obyčajní ľudia aj s krízami v manželstve, teraz však prežívame naozaj vzájomnú blízkosť a zomknutie nielen medzi najbližšími, ale aj v našej cirkevnej komunite. Cítime obrovskú podporu ľudí, ktorí na nás myslia, modlia sa za nás a poskytujú nám aj praktickú pomoc," netaja svoju obrovskú vďačnosť. Je zvláštne, že rodičom nebohého školáka podľa ich slov vôbec nenapadlo hovoriť, že je nespravodlivé, keď Boh dopustil niečo také hrozné. "Sme veriaci ľudia. Nemáme na to, čo sa stalo logické vysvetlenie, ale aj v tejto situácii sme stále presvedčení, že všetko je tak, ako má byť," hovorí Ľudmila.

Rodičia chápu, že nie vždy sa dá uchrániť dieťa pred nebezpečenstvom. "Keby sme tam v tú kritickú chvíľu boli, neviem, či by sme niečo zmohli. Pedagógovia majú našu dôveru, veríme, že urobili maximum pre Adamkovu záchranu. Ak máme byť úprimní, keby sa to stalo nám, napríklad počas rodinnej vysokohorskej túry, vyrovnávali by sme sa s tým omnoho ťažšie," priznáva matka.

Spomenie, že mladšie deti Alica (12) a Damián (10) veria, že ich brat je už v nebíčku a má sa tam dobre. "V týchto dňoch sa snažíme byť s nimi a tráviť spolu čo najviac času!" Život rodiny sa pomaly vracia do bežného denného rytmu. "Keď sa to stalo, s manželom sme nechodili do práce ani deti do školy, mali sme veľa návštev, ľudia nám volali a písali. Momentálne už začíname fungovať v riadnom režime. Verím, že budeme mať dosť síl ísť ďalej,"nádejá sa pani Ľudmila.

Na Adama stále myslia. "Spomíname naňho s láskou a veľkou vďačnosťou za všetko, čím obohatil naše životy. Ďakujeme mu za 14 krásnych rokov, čo sme mohli s ním prežiť. Určite na neho nikdy nezabudneme." Po praktickej stránke sa s tým vyrovnávajú tak, že si rozdelili jeho domáce povinnosti, napríklad umývanie riadu, prechádzky so psíkom a iné činnosti!

A ako by predstavili rodičia svojho syna tým, ktorí ho nepoznali? "Bol na svoj vek veľmi rozhľadený, odmala trávil veľa času nad knihami. Zaujímala ho história a geografia, rád cestoval a poznával nové miesta. Vedel výborne po anglicky a rád lyžoval. Chcel ísť študovať na gymnázium a potom právo," hovorí matka o milovanom synovi, ktorý odišiel náhle, bez jediného slova na rozlúčku. Zdôraznila na záver, že bez viery, ktorá je v ich živote kľúčová, by zložitú životnú situáciu určite nezvládli.

Pitva preukázala, že príčinou smrti chlapca bola koarktácia aorty, čo je vrodená vada srdca a veľkých ciev. Ide o zúženie aorty, ktoré môže byť na rôznych miestach a v rozličnej intenzite. Táto vada predstavuje skoro desatinu vrodených srdcových vád, pričom sa vyskytuje až dvakrát viac u chlapcov než u dievčat. Vzniká už pred narodením. Počas vývoja v tele matky sa v zostupnej časti aorty za oblúkom vytvorí spojka medzi aortou a pľúcnym riečišťom a to preto, aby krv nemusela pretekať pľúcami, ale aby bol zaistený dostatočný prietok celým telom. U zdravých detí sa po narodení táto spojka sama uzatvorí, ale pri tejto srdcovej vade k tomu nedochádza a vytvára sa naopak zúženie priesvitu, čo má za následok nedostatočné prekrvenie spodnej časti tela.

Akú postoj by ste na strane rodičov zaujali vy? Napíšte nám do diskusie pod článkom!