Ríša Inkov trvala vo svojej veľkoleposti sotva tristo rokov. V roku 1532 si ju podmanili španielski kolonizátori. Posledný veľký panovník Huayna Cápac rozdelil územie medzi svojich dvoch synov, ktorí vybudovali súperiace hlavné mestá Cuzco a Quito. Obe strany sa spoliehali na pomoc Španielov, ale tí zradili oboch. Jedno mesto však zostalo neobjavené. Bájne Machu Picchu zostalo ukryté vysoko v Andách.

Pre bohov

Legendy o ukrytom meste sa dedili z pokolenia na pokolenie. Málokto však rozprávkam starousadlíkov veril. Až Havajčan Hiram Bingham sa rozhodol spoločne so svojím sprievodcom Melchorom Arteagaom predrať čo najvyššie do kopcov, kam sa dovtedy nikomu nechcelo. Vo výške 2 350 metrov nad morom pri vstupe do údolia Urubamby našiel 24. júla 1911 pralesom zarastené storočia utajované sídlo Inkov. Už ani miestni Indiáni netušili, či naozaj existuje. Objaviteľ Bingham mesto pomenoval Machu Picchu, čo v miestnom kečuánskom jazykom znamená Stará hora. Ich objav neskôr vyhlásilo UNESCO za svetové kultúrne dedičstvo a dnes je favoritom súboja o sedem novodobých divov sveta. Pôvodný názov Machu Picchu nikto nikdy nevypátral. Archeológovia dokonale prehľadali všetky zachované rozvaliny, ale tie rozprávať nedokážu. Jedno je však isté. Bájne mesto Inkovia postavili ďaleko od kráľovských ciest okolo roku 1460.