Za zmiznutím Kmotríkovej z obrazoviek nie je žiadna obyčajná viróza: Ďalšie vážne ochorenie!
Plus JEDEN DEŇ
Za zmiznutím Kmotríkovej z obrazoviek nie je žiadna obyčajná viróza: Ďalšie vážne ochorenie!
FOTO: Kollárova poslankyňa to nezvládla. Totálny trapas na tlačovke!
Plus JEDEN DEŇ
FOTO: Kollárova poslankyňa to nezvládla. Totálny trapas na tlačovke!
EXKLUZÍVNY ROZHOVOR: Gašparovič po rokoch kritizuje Roberta Fica!
Plus JEDEN DEŇ
EXKLUZÍVNY ROZHOVOR: Gašparovič po rokoch kritizuje Roberta Fica!
AKTUÁLNE: Polícia už zadržala muža, ktorý v Mníchove pobodal 6 ľudí!
Plus JEDEN DEŇ
AKTUÁLNE: Polícia už zadržala muža, ktorý v Mníchove pobodal 6 ľudí!
Robert Fico ohlásil štvrtý sociálny balík pre ľudí! Pôjdu naň milióny eur
Plus JEDEN DEŇ
Robert Fico ohlásil štvrtý sociálny balík pre ľudí! Pôjdu naň milióny eur
Sexi Adriana Čerňanová odhalila krutú pravdu o modelingu: takto žijú topmodelky!
Plus JEDEN DEŇ
Sexi Adriana Čerňanová odhalila krutú pravdu o modelingu: takto žijú topmodelky!
Silvia Lakatošová je tesne pred finále Miss Universe SR 2017 so silami na dne: Najbližší sa o ňu boja!
Plus JEDEN DEŇ
Silvia Lakatošová je tesne pred finále Miss Universe SR 2017 so silami na dne: Najbližší sa o ňu boja!
FOTO VNÚTRI Najhorší záber aký Evelyn v živote mala: Ako jej TOTO mohla Kalisová vôbec urobiť?
Plus JEDEN DEŇ
FOTO VNÚTRI Najhorší záber aký Evelyn v živote mala: Ako jej TOTO mohla Kalisová vôbec urobiť?
FOTO VNÚTRI Hargašová sa v Amerike zmenila: Wau, ako môže TAKTO vyzerať?
Plus JEDEN DEŇ
FOTO VNÚTRI Hargašová sa v Amerike zmenila: Wau, ako môže TAKTO vyzerať?

Legendárny Sergej Bubka o zlatej ére: Mysleli si, že som arogantný, lebo som s nimi nechcel piť

Keď sa povie skok o žrdi, dodnes si ľudia na celom svete vybavia meno Sergej Bubka (53). A to napriek tomu, že už nie je držiteľom svetového rekordu. Počas kariéry ho však posunul neuveriteľných 35-krát, z toho dva razy na atletickom mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft. V sobou pri príležitosti 52. ročníka tohto podujatia odpovedal na tlačovke na otázky tom, ako zvládal slávu, ale aj o tom, ako priviesť dnešnú generáciu detí k športu.

Sergej Bubka sa aj po aktívnej kariére zostal venovať športu.
Sergej Bubka sa aj po aktívnej kariére zostal venovať športu.
Foto: TASR
Tip redakcii
Legendárny Sergej Bubka o zlatej ére: Mysleli si, že som arogantný, lebo som s nimi nechcel piť
Pošlite nám tip
Tip redakcii

Aké sú vaše spomienky na míting P-T-S v Bratislave, ktorý sa teraz presunul do Šamorína? Mám plno krásnych spomienok na Slovensko, dokonca som čestným občanom Bratislavy a považujem to za veľkú česť. Prekonal som tu dva svetové rekordy a na to nikdy nezabudnem. Môj prvý vonku bol práve na PTS a mal hodnotu 585 cm. Mal som možnosť štartovať veľakrát na tomto krásnom mítingu a ďakujem, že ste ma sem opäť pozvali. Teším sa, že tu uvidím novú generáciu atlétov.

Spomenuli ste prvý rekord. Ako si ho vybavujete, čakali ste to? Prvý rekord som dosiahol začiatkom roka 1984 v hale vo Vilniuse a mal hodnotu 581 cm. V Bratislave to bolo koncom mája. Mali sme vytvorené skvelé podmienky. Vtedajší riaditeľ mítingu Imrich Ozorák sa o nás výborne staral. Snažil som sa byť v dobrej forme. Pamätám si, že už bola tma a súťažili sme pod umelým osvetlením, čo mi pomohlo skoncentrovať sa na výkon. Prvý svetový rekord vonku vám dodá veľké sebavedomie a pre mňa je to nezabudnuteľný moment.

Kto je Sergej Bubka Fenomenálny skokan o žrdi reprezentoval Sovietsky zväz a Ukrajinu. Je olympisjkým víťazom, šesťnásobným majstrom sveta, štvornásobným halovým majstrom sveta, majstrom i halovým majstrom európy. Počas kariéry vytvoril 35 svetových rekordov – 17 vonku a 18 v hale, pričom ten z júla 1994 je v priestoroch pod otvoreným nebom dodnes platný a má hodnotu 614 cm. Halový rekord, ktorý meral o centimeter viac, pokoril až v roku 2014 Francúz Renaud Lavillenie a stanovil ho na súčasných 616 cm. Bubkaje zároveň viceprezidentom Medzinárodnej atletickej federácie (IAAF).

Mysleli ste už vtedy na hranicu na 6 metrov? Rozhodne nie. Ešte som len začínal a posúval sa po centimetríkoch. Až neskôr si začnete uvedomovať svoje možnosti. Nemôžete rozmýšľať o niečom, čoho ste sa ani nedotkli. Tých 585 cm bolo vtedy pre mňa maximom, veď to bol svetový rekord. Ľudia si niekedy myslia, že keď ste vytovrili 35 svetových rekordov, bolo to pre vás ľahké a mohli ste skákať, koľko ste chceli. Lenže tak to vôbec nie je. Každý deň musíte byť v skvelej kondícii. Keď chcete zlepšiť svetový rekord napríklad na úroveň 611 cm, musíte skočiť aj tých 610 cm, ktoré sú pod ním, nie len tej jeden centimeter. Takže musí do seba zapadnúť veľa faktorov: forma, psychika, počasie...

Jediný raz ste v na PTS-ke nevyhrali v roku 1985, keď vás zdolal brat Vasilij. Spomínate si na to? Taký je šport, v ten deň bol jednoducho lepší. Máme spolu skvelý vzťah, no niekto musí zvíťaziť. Podobne tomu bolo na majstrovstvách Európy 1986 v Stuttgarte, keď viedol a ja som ho pokoril. Takpovediac som mu ukradol titul európskeho šampióna i zaslúžilého majstra športu ZSSR, no na našich vzťahoch to nič nezmenilo.

Čo robí váš brat teraz? Stará sa o rodinné podnikanie. Ja na to nemám čas, neustále sa venujem športu. Zaangažovali sa tam aj naše deti a som tomu rád.

Viete porovnať, aké je to venovať sa atletike teraz a aké to bolo vo vašich časoch? Najmä z pohľadu mládeže. Dnes majú deti veľa možností. Žijú obklopené sociálnymi sieťami, technológiami, počítačovými hrami a tam číha riziko, že zlenivejú. Je na nás – atletických asociáciách či ministerstvách školstva – aby sme im vytvorili podmienky, ktoré ich pritiahnu k športu. Kľúčovú rolu zohrávajú mládežnícki tréneri. Musia ich zaujať, šport musí byť pre deti hrou. Až neskôr, keď si obľúbia niektorú z disciplín, budú mať motiváciu rozvíjať sa pod profesionálnym dohľadom.

V roku 1988 ste vraj na P-T-S-ke skočili na tréningu viac, než bola hodnota svetového rekordu, ktorý ste neskôr dosiahli v pretekoch výkonom 605 cm. Je to pravda? Na tréningu sa mi podaril excelentný skok ponad gumu vo výške 610 cm. Bolo to však výnimočné a jednoznačne najlepší výsledok, aký som kedy v tréningu skočil. O päť dní neskôr som dosiahol na pretekoch spomínaných 605 cm a vytvoril nový svetový rekord. Znamená to, že som bol v skvelej forme a neskôr som to dokázal pretaviť na zisk olympijského zlata v Soule.

Ktorú súťaž považuje za najpamätnejšiu v bohatej kariére? To je ťažká otázka, pretože ich bolo veľmi veľa. Spomeniem ich zopár. Jednými z najnáročnejších pretekov boli MS v Helsinkách v roku 1983, keď som získal prvý titul svetového šampióna. Ďalej pokorenie 6-metrovej hranice v Paríži 1985. Taktiež zisk šiesteho titulu majstra sveta v Aténach 1997, pretože to bolo po operácii a ôsmich mesiacoch bez tréningu. Pre návrat som si veľa vytrpel. Nič sa však nevyrovná zisku olympijského zlata v Soule 1988. Boli to najťažšie preteky v mojej kariére. Môj mozog bol nastavený správne, no telo nedokázalo prijímať povely, ktoré mu vydával. Bol som neuveriteľne zviazaný, z emotívneho a psychologického hľadiska to bolo extrémne náročné. Fúkal silný vietor, nevedel som chytiť správny rytmus pri rozbehu. Som šťastný, že pri poslednom pokuse na 590 cm sa mi podarilo trochu uvoľniť. Pomohol mi aj Zdeněk Lubenský, s ktorým sme si navzájom vychádzali v ústrety. Po prvých štyroch krokoch v rozbehu som vedel: „Toto je Sergej Bubka a nik ma nezastaví.“ Keď som prekonal latku, kričal som ako šialený. Nedokázal som sa ovládať. Všetko to vo mne explodovalo. Našťastie ma už nik neprekonal, pretože mi to vzalo množstvo síl. Keď som sa potom pokúsil o nový svetový rekord, na štartovej pozícii som si uvedomil, že nemám žiadnu energiu a ak by som sa pokúsil o skok, pristál by som na dráhe, neprehupol by som sa ani k doskočisku.

Mali ste čas aj na zábavu? Ako oslavoval Sergej Bubka v období najväčšej slávy – napríklad po takom úspechu, akým bol ten olympijský? Samozrejme, že som bol šťastný, keď som dosahoval výsledky a vyhrával súťaže. Bol som však profesionál. Ak po víťazstve na podujatí nasledovalo ďalšie, dal som si masáž, najedol sa a porozprával s trénerom. Nebol som však veľký párty muž. Niektorí žrdkári si po súťaži zašli do baru, dali si pár drinkov a zostali hore celú noc. Nikdy som sa toho nezúčastnil. Občas ma považovali za arogantného, lebo som sa nepridal, no ja som bol len profík a zodpovedný za to, čo robím. Samozrejme, po veľkých víťazstvách som si dal pohárik šampanského, to jej ľudské. No ak sezóna pokračovala, tak nie. Považujem to za jeden z kľúčov k úspechu. Ak niečo robím, chcem to robiť na sto percent.

Tréner mi vždy hovoril: „Keď vyhráš, buď šťastný a osláv to, no zajtra musíš zabudnúť na to, že si olympijský víťaz a svetový rekordér. Musíš začať od nuly, ak chceš byť naďalej úspešný.“ V tejto filozofii ma vychovali. Samozrejme, svoje sebavedomie musíte stavať na úspechoch, ktoré ste dosiahli. No nemôžete sa spoliehať na to, že všade, kam sa pohnete, mali by vám predostrieť červený koberec. Potom vás mladší dostihnú. To sú nástrahy úspechu. Všetci vás potľapkávajú po pleciach, pozývajú vás na večierky a podobne. Musíte si určiť priority."

Tip redakcii
Legendárny Sergej Bubka o zlatej ére: Mysleli si, že som arogantný, lebo som s nimi nechcel piť
Pošlite nám tip
Tip redakcii

Vianočné tipy na darček