VŠETCI ako MATOVIČ? Šéf OĽANO založil módu kandidovať zo 150. miesta: Teraz to skúšajú aj TÍTO!
29. 5. 2023, 16:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 15:02)
Zdroj: Jaroslav Novák
Kandidátna listina v parlamentných voľbách môže mať maximálne 150 mien a na tie posledné sú písaní ľudia, ktorí zrejme ani sami nerátajú, že sa dostanú do Národnej rady. Tento mýtus však v roku 2010 nabúral Igor Matovič (50), ktorý sa vďaka preferenčným hlasom dostal do parlamentu na kandidátke SaS. Odvtedy išli v jeho šlapajach mnohí politici a inak to nebude ani vo voľbách 2023. O slovo sa totiž hlásia aktivista Alojz Hlina (52) a poslanec György Gyimesi (42).
Zdroj: Simon Kern, FB Jakub Petraník
Zdroj: MIROSLAV MIKLAS
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO
Galéria k článku
Slobodomyseľný konzervatívec a expredseda KDH Hlina sa prekvapivo rozhodol kandidovať za liberálnu SaS. A rovno z toho najhoršieho, 150. miesta. Bývalý verný súpútnik Matoviča a odídenec z OĽaNO Gyimesi by zasa mal ísť do volieb z posledného miesta kandidátky Aliancie, ktorá je zložená z „maďarských" strán. „Prišiel som sem preto, aby mala maďarská národnostná komunita po voľbách zastúpenie v parlamente,“ povedal Gyimesi. „Keď umrie pravica, tak aj demokracia. Zostali by tu len socialisti, populisti a extrémisti,“ odôvodnil rozhodnutie Hlina.
Matovičovi to vychádza v každých jedných voľbách od roku 2010. Keď išlo OĽaNO do volieb 2012 prvý raz samostatne, kandidoval opäť zo 150. miesta a vďaka 150-tisícom preferenčných hlasov sa umiestnil na prvom mieste kandidátnej listiny hnutia. Podobne to bolo o štyri roky neskôr. Absolútny vrchol však nastal v roku 2020, keď OĽaNO začalo pár týždňov pred voľbami valcovať prieskumy. Napokon voľby vyhrali s 25,02 percenta a Matovičovi dalo preferenčný hlas takmer pol milióna ľudí.
Úspech zo 150. miesta na kandidátke ĽSNS dosiahol vo voľbách 2020 aj za hanobenia národa, rasy či presvedčenia odsúdený Milan Mazurek (29). Jeho aktivitu zobral ešte pred voľbami ako výzvu Ján Benčík (74) zo Za ľudí, ktorý získal ocenenie Biela vrana za odvážne rozkrývanie extrémistov. Mazurek sa „prekrúžkoval" na 2. miesto kandidátky extrémistov a Benčík na 9. miesto Za ľudí. Obaja sa tak dostali do parlamentu.
To sa však už nepodarilo synovcovi exministra vnútra Roberta Kaliňáka (52) Erikovi Kaliňákovi (32), ktorý mal na kandidátnej listine Smeru tiež číslo 150. Získal totiž iba 3 973 preferenčných hlasov a na zvolenie do parlamentu to bolo málo (Smer získal 38 mandátov).
O priazeň voličov sa v posledných voľbách zo 150. miesta uchádzala aj bývalá ombudsmanka a súčasná ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová (70). Tú však na kandidátke koalície PS/Spolu zakrúžkovalo 8 086 voličov, čo jej vynieslo 17. priečku, no jej politický subjekt sa do parlamentu nedostal. Podobne skončil József Berényi (55) z vtedajšieho MKS – MKÖ, ktorý je teraz jeden z lídrov Aliancie. Zo 150. miesta si pripísal 13 494 preferenčných hlasov, no jeho strana získala iba 3,9 percenta a do parlamentu sa tiež nedostala.
Podľa marketérky Simony Bubánovej je 150. miesto na kandidátke ľahký spôsob, ako si politika zapamätať: „Keď to už raz niekomu vyšlo, tak majú pocit, že to vyjde aj im.“ Podľa odborníčky sa tak možno aj stane, lebo keby ste vraj boli na 83. mieste, tak to si nikto nezapamätá. Ale keďže voliči hľadajú kandidáta na 150. mieste, tak je to ľahká pomôcka. Čo hovorí marketérka na to, že kresťan Hlina ide kandidovať za liberálov z SaS nájdete v galérii.